Butkovský kvietok vyrástol a zmohutnel

Rozsiahly, krásny areál modlitieb a nádejí dal vybudovať bývalý generálny riaditeľ a súčasný predseda Dozornej rady Považskej cementárne v Ladcoch Anton Barcík. Stalo sa tak po stretnutí s exorcistom, pátrom Eliasom Vellom, ktorý viedol semináre a  modlitbové stretnutia za duchovné uzdravenia aj na Slovensku.

Návestná tabuľa nás naviguje zísť z diaľnice smerom na obec Ladce, pod ktorej duchovnú správu Butkov patrí. Hoci v dedine chýba viac smerovníkov na vrchol, na správnu trasu sa napojíme bez problémov. Ideme za kolónou áut a autobusov, ktoré smerujú práve na Butkov.

Je sobota, osemnásty máj. Vigília pred slávnosťou Zoslania Ducha Svätého. Koná sa oficiálna púť, ktorej pôvodným cieľom bolo ustanovenie prírodného areálu za diecéznu svätyňu Božieho milosrdenstva. Vzhľadom na atentát na premiéra sa hlavná myšlienka mení na modlitbové spoločenstvo za mier, pokoj a uzdravenie.

DOBRODRUŽNÁ CESTA NAHOR

Na záchytnom parkovisku vystupujeme z auta a prihovoríme sa skupinke pútnikov z Rajca, ktorí čakajú na kyvadlovú dopravu. Autobusy ich berú na vrchol. Cestu nahor na bežnom aute organizátori neodporúčajú. Je plná zákrut a po daždi aj blata. Všade samý kameň a prach z kameňolomu, pripomínajúci piesok.

Ján Abrahámovský, jeden z organizátorov púte, vedúci 135-ročného lomu, nás berie do svojho vozidla a vyvezie nás až do cieľa. Cesta okolo vápencových skál, miestami mierne zafarbenými dočervena, pripomína púštnu karavánu. Dnes sa v lome nepracuje, cesta je voľná pre autobusy a autá so silným motorom, šplhajúce sa nahor.

Počet zákrut je veľký, náš sprievodca ich zrátané nemá. Hovorí, že ísť autom na Butkov cez lom sa síce dá, ale mali by sme totálne zablatené auto a možno aj zadretý motor. Ak nemáte silný pohon a veľké kolesá, radšej to neskúšajte. Organizátori upozorňujú, že je to iba na vlastné nebezpečenstvo. Alebo môžete ísť pešo, okľukou cez pekný lesík a pomodliť sa krížovú cestu.

DVE DOMINANTY

Na vrchole zastavujeme, Ján sa zdraví s manželkou, ktorá je zaangažovaná v miestnej nadácii Agapa, pomáhajúcej pri organizácii podujatia. Pri vchode do areálu a v stánku s informáciami rozdáva letáčiky.

Pútnika na prvý pohľad upúta šesťmetrová socha Panny Márie. V jej blízkosti sedia na lavičkách alebo sa na kolenách modlia pútnici. Niektorí si len tak užívajú slniečko, občerstvujú sa z vlastných zásob alebo ticho diskutujú.

Napravo od vstupu je veľká tribúna s obetným stolom, pripravená na slávenie svätej omše, svedectvá či koncert. Na prvý pohľad zaujme farebnými vitrážami. Popri spovedniciach sa vinie zástup čakajúcich.

Pri druhej, hlavnej dominante, monumentálnom kríži, v ktorom sú osadené vzácne relikvie dreva Svätého kríža, mnohí ľudia neodolajú, dotýkajú sa ho a fotografujú sa.

NÁVŠTEVNÍCI NA VRCHU

Na Butkov prichádzajú jednotlivci, rodiny, spoločenstvá a svoju skúsenosť z  návštevy požehnaného miesta odovzdávajú ďalším. Miesto priťahuje ľudí z celej republiky. Viaceré dojemné vyjadrenia návštevníkov sú zachytené v knihe pútnika v Kaplnke Božieho milosrdenstva.

Mária a Dáša prišli z Turzovky, stretli sme sa pri stánku Spolku sv. Vojtecha.

Esbéeskár Matej z Trenčína sem chodí pravidelne – pracovne. Konštatuje, že počasie, keď sa koná púť, vždy vyjde a na „bežnej akcii“ tu býva dve- až tritisíc ľudí, počas púte aj viac. On sám sem chodieva s mamou aj mimo hlavných akcií.

Dve spolupútničky Máriu a Dášu, farníčky z neďalekých Lednických Rovní, sme našli listovať knižky pri stánku Spolku svätého Vojtecha. Prišli za Pannou Máriou, poďakovať sa za každý deň. Prvýkrát navštívili toto miesto, keď areál ešte nebol dobudovaný, neexistovala ešte ani krížová cesta. Milku stretávame pri zvonici svätého Jána Pavla II. Prišla z Turzovky už druhýkrát. Tentoraz aj s vnučkou, ktorá je na vozíku. Z Butkova má dobrý pocit. Nachádza tu pokoj v duši. „Panna Mária nám pomáha a my jej za to vzdávame vďaku.“ Stretávame aj manželov Sočuvkovcov zo Žiliny, ktorí sú tu tretí raz. Zúčastnili sa na svätej omši i odprosujúcej modlitbe. Oslovila ich biskupova homília i celková atmosféra tohto modlitebného miesta. Vnímame ju aj my, éterom sa práve nesú slová piesne: „Pane, zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme.“

POSTAVTE TU KRÍŽ

Anton Barcík má na nás chvíľu čas a rozpráva: „V roku 2012 prišiel na túto horu známy exorcista Elias Vella. Po modlitbe a požehnaní si všimol, že zástupy ľudí dolu v údolí sa dívajú hore na horu. A dostal znamenie, odkaz: Postavte na tejto hore kríž. Stalo sa tak, a ako vidíte, bol to štart, impulz na vybudovanie tohto miesta, ktoré za desať rokov významne vstúpilo do života Cirkvi na Slovensku a mnohých ľudí.“

Priznáva, že aj do jeho života vstúpilo neuveriteľným spôsobom. „Aj pre mňa je to zázrak. Ľudia s Božou pomocou vybudovali túto novú svätyňu, aby Slovensko pomohlo splniť odkaz, ktorý má od Jána Pavla II., aby bolo svetlom v Európe,“ hovorí Barcík oduševnene. „Najväčší zázrak sú ľudia, ktorí sem chodia. Vnímajú to tu ako nástroj oslobodenia, uzdravenia a obrátenia v Božích rukách – to je ten najväčší zázrak.“

NEZĽAKLI SA PREKÁŽOK

Moderná sakrálna architektúra a umelecké diela na Butkove tvoria skvost, ktorý pomáha pútnikom hlbšie prežiť Boží dotyk. Ale úplne jednoduché to nebolo. Počas jedenástich rokov iniciátori i samotní stavitelia areálu narážali na rôzne prekážky. Tá najväčšia, ktorú Barcíkovi predpovedala rehoľná sestra Siarda, bola pri budovaní spovednej zóny.

Veriaci sa modlia pred podobizňou svätej Faustíny.

„Jej predpoveď sa vyplnila po všetkých stránkach. Technickej, ľudskej a podobne. Ale miesto je postavené a môžete vidieť zástupy ľudí, ktorí pristupujú k sviatosti zmierenia.“ Kým prebieha individuálny program, organizátori všetko pripravujú na svätú omšu. Z ampliónu sa z času na čas ozýva hlas s organizačnými pokynmi usporiadateľov.

KONCERTY A SVEDECTVÁ

Koncerty, ktoré sa okrem pútí na Butkove konajú, organizujú napríklad Pápežské misijné diela. Výťažok z nich ide podľa potreby do rôznych kútov sveta či ľuďom so zdravotným znevýhodnením.

Ale ľudí rovnako priťahujú svedectvá, ktoré tu odznejú. Aj teraz sa časť veriacich z asi päťtisícového zástupu presúva k pódiu vypočuť si svedectvo stigmatizovanej sýrskej mystičky Myrny Nazzour. Po jej slovách nasleduje hodina Božieho milosrdenstva.

Hlas z mikrofónu medzitým opäť pripomína zostávajúci program, prosí o modlitby a zjednotenie vo viere. Svätyňa sa vo „finále“ zapĺňa ešte viac. Operný spevák Titusz Tóbisz svojím mocným tenorom priťahuje pozornosť, rovnako aj spevokol The Gospel Family.

TREBA ODPROSOVAŤ

Blíži sa hlavný program púte, zvon dáva signál, že sa treba pripraviť na svätú omšu. Hlavný celebrant a kazateľ je žilinský biskup Tomáš Galis. Jeho vzťah k tomuto miestu je veľmi pozitívny. Vníma väzby a paralelu s Jánom Pavlom II., ktorý pracoval v kameňolome, podobne ako tunajší ľudia.

Svätú omšu na Butkove za mier, pokoj a zdravie premiéra slúžil 18. mája žilinský biskup Tomáš Galis.

„Butkovský kvietok postupne začal rásť a mohutnieť. Dotýka sa to aj mňa osobne i Žilinskej diecézy. Nedá sa nevšímať si, čo sa okolo nás deje. Musíme však dávať pozor, aby to malo určitú posvätnosť. Starať sa o toto miesto a spolupracovať, aby slúžilo na slávu Boha a duchovné pozdvihnutie človeka.“

Na margo zmeny programu a atentátu biskup povedal: „V našom národe je situácia, aká je. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že sme hriešnici a že všetko má svoje následky. Udialo sa niečo, čo sa dotýka všetkých a za čo treba odprosovať. My máme byť tí, ktorí sa stretávame s Ježišom a prosíme: Bože, odpusť, buď milostivý nám hriešnym. Každému zvlášť i všetkým nám. Toto náš národ najviac potrebuje.“

V podobnom duchu sa niesla aj homília. Biskup Galis zdôraznil potrebu odpúšťania a neodplácania sa zlým za zlé. „Túžme po pokoji, mieri a spravodlivosti. Tie sa však nedajú dosiahnuť hnevom ani inými podobnými zbraňami. Naša úloha nie je súdiť, ale odprosovať a prosiť, aby sme sa k sebe dokázali správať lepšie. Zamyslime sa, či sme tí, čo šíria pokoj, alebo naopak.“

MODLITBOVÁ ROZLÚČKA

Po svätej omši sa kňazi spolu s veriacimi ešte znovu modlia na rovnaký úmysel. Následne po požehnaní sa prítomní navzájom lúčia, odovzdávajú si pozdravy, objatia. Po celom dni sa aj my zberáme nadol, tentoraz opačnou cestou – cez les a vybudovanú prístupovú cestu pre peších a cyklistov. S úsmevom sa lúčime a sadáme do auta, povzbudení do ďalších dní.