Farnosť ožila, keď prišiel pán farár

V rázovitej podpolianskej obci je už štyri roky farárom Ján Krajčík. „Beriem tento čas ako požehnanie. Tu na dedine vidím, ako sa dá s ľuďmi pracovať konkrétne. Často za mnou prichádzajú s rôznymi iniciatívami, stačí ich len nebrzdiť a dobré veci sa dejú samy.“

V Kriváni je z 1 700 obyvateľov až 1 600 katolíkov. Vo filiálke Korytárky je 980 obyvateľov, z toho vyše 800 katolíkov. Farnosť vznikla len v roku 1995, keď sa Kriváň oddelil od Detvy.

NOVÝ KOSTOL

Farníčka Emília Gáboríková spomína, ako ku koncu socializmu v roku 1989 išli ženy na Dušičky s prosbou za vtedajším dekanom Jozefom Závodským do Detvy, či by sa nemohol prísť pomodliť na cintorín.

„Pri kríži však dul taký silný vietor, že sme sa schovali do domu smútku. Tam sme pána dekana prosili, či by nám nemohol odslúžiť svätú omšu. Veľmi sa nám páčila, preto sme začali zbierať podpisy na žiadosť o pravidelné sväté omše. S plným hárkom sme potom išli za pánom biskupom Ferancom. Ten, keď uvidel, koľkí prosíme o sväté omše v Kriváni, s prekvapením konštatoval, že to je na stavanie kostola. A tak sme v roku 1990 začali stavať.“

O päť rokov bol kostol hotový, konsekrovaný a zasvätený sv. Cyrilovi a  Metodovi. „Postavený je v modernom štýle,“ hovorí farár Krajčík.

„Najvzácnejšia je limbová socha Panny Márie dovezená z Tirolska. Ľudia ju majú veľmi radi hlavne kvôli výrazu milujúcej Matky, ktorá sa s Ježiškom na rukách skláňa k ľuďom.“

Na sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. júla farnosť organizuje slávnostnú svätú omšu na kopci Mních, ktorý sa nachádza medzi obcami Kriváň a Korytárky.

Obyvatelia oboch obcí pešo putujú na kopec v kroji a pritom sa modlia. Na vrchu ich čaká svätá omša, krásny výhľad na Poľanu s okolím a kultúrny program spojený s gulášom.

Drevené úle sv. Cyrila a Metoda spolu so zakladateľmi farského včelárskeho krúžku. Vľavo a vpravo zakladatelia krúžku Ľubomír Očenáš a Zuzana Dančová. V strede kostolníčka Anna Uhrinová. Snímka: Zuzana Szakácsová

SPOLOČENSTVÁ

Ľudia si vo farnosti Kriváň v priebehu rokov založili mnoho duchovných spoločenstiev. Už 24-ročnú históriu si píše laické Spoločenstvo tešiteľov Božského Srdca Ježišovho, na modlitby sa stretávajú pred prvým piatkom.

Spoločenstvo dvadsať rokov viedla Emília Gáboríková: „Bola to veľmi milá služba a Pán mi dal za ňu už aj odmenu. Minulý rok som sa totiž uzdravila z rakoviny.“

Ružencové bratstvo založili v Kriváni dokonca už v roku 1995. Jeho súčasná horliteľka Jana Drugdová informuje, že majú päť ruží a vlastné finančné hospodárenie.

V Korytárkach je osem ruží. Horliteľ a zároveň kostolník Jaroslav Straka hovorí: „Ružencové bratstvo, ktoré vediem, tvorí netradične dvadsať mužov. Ruženec sa modlíme vždy pred svätou omšou. Každý rok si organizujeme aj výlet na nejaké pútnické miesto.“

Milan Ďurica s úsmevom dodáva, že tu sa modlí veľa chlapov. „Asi to bude tým, že máme sväté ženy. Uvedomujem si, že som kňazom rodiny a potrebujem na ňu zvolávať požehnanie. Začal som s miništrovaním a bola to pre mňa obrovská milosť. Odvtedy ma to ťahá bližšie k Ježišovi.“

Spoločenstvo návštevy podomovej kaplnky Panny Márie zázračnej medaily vedie Mária Ďuricová. „Máme dve kaplnky, ktoré putujú medzi tridsiatimi siedmimi rodinami vo farnosti. Každý týždeň je kaplnka v inej rodine, ktorá sa pri nej modlí k Panne Márii za jednotlivých členov rodiny.“

Modlitbové spoločenstvo matiek vedie v Kriváni pre sedem žien Viera Ďuricová. V Korytárkach ich je šesť pod vedením Zuzany Segečovej.

„V spoločenstve vidíme, že modlitba účinkuje aj na ľudí, ktorí o tom ani nevedia. Už niekoľko mesiacov sa modlíme za jednu našu známu, ktorej manželstvo bolo beznádejne pred rozpadom a zrazu sa u nich začali veci zázračne posúvať správnym smerom. Modlíme sa aj za jedného závislého od alkoholu a vidíme v jeho živote uzdravovanie.“

Renáta Ivaničová dodáva, že v kostole pri kríži sa stretávajú nielen ako matky, ale aj ako manželky či jednoducho ženy a navzájom sa podporujú.

„Keď sa niečo vážne udeje, napíšem dievčatám, aby sa modlili. Napríklad keď som ako učiteľka bola so žiakmi v škole v prírode, môj otec bol vo veľmi vážnom stave. Rozhodovalo sa medzi jeho životom a smrťou a ja som nemohla byť s ním. No vďaka Bohu a modlitbám nášho spoločenstva matiek je môj otec stále medzi nami.“
 

PRE MALÉ OVEČKY

Skupina koledníkov Dobrej noviny pod vedením Veroniky Paľkovej z Korytárok sa tiež teší z narastajúceho záujmu.

„Má to tu už tradíciu z  minulosti, keď sa koledovalo popod obloky. Deti vždy idú do koledovania s veľkou vervou. Mali sme aj malého škôlkarského koledníka, ktorý vydržal až do konca koledovania okolo ôsmej večer. Vždy žasneme aj nad tým, koľko sa do detí zmestí sladkostí.“

Katarína Straková a  Monika Fialová sa v átriu Dobrého pastiera snažia vytvoriť vzťah k Bohu u detí od troch rokov.

„Na stretnutia chodia veľmi rady, Boh je pre ne tajomstvo, ktoré chcú spoznať. Nosnou témou katechéz je podobenstvo o dobrom pastierovi. Je pekné pozorovať, keď si dieťa uvedomí, že ono je tá ovečka, o ktorú sa Pán stará,“ hovorí Katarína Straková.

Spevácky zbor detí, mládeže a dospelých vedie Jozef Gáborík, ktorý spolu s Andrejom Hanesom a Miroslavom Paučom hrá aj na gitare. „V zbore spieva okolo pätnásť prvoprijímajúcich detičiek s maminami a aj staršími deťmi. Počas svätej omše si radi zahráme gospelové pesničky, najradšej Tancujem, spievam si.“

Jedna z detských speváčok Terezka Domová vyhrala prvé miesto v súťaži Spievaj si, vtáčatko. Najmladšia generácia má aj svoj krúžok šikovných rúk. „Malí šikovníci si môžu vyrobiť rôzne ozdoby, darčeky,“ hovorí Zuzka Kluchová, ktorá ho vedie a celkovo má na starosti udržiavanie chodu fary.

„Keď bola korona, deťom bolo ľúto, že sa nemôžu stretávať. Tak sme vymysleli aj noc na fare. Spolu s animátormi prišlo asi štyridsať detí plus dospelí.“ Pripravili im aj program v prírode s poľovníkmi – spoznávali zvieratá, stromy, rastliny, pracovali s buzolou, strieľali na terč.

„Na obed bol guláš, podvečer prehliadka hasičského zboru a športové hry. V noci mohli opäť spať na fare. Niektorí chlapci spali aj na dvore pod holým nebom so psom Leom. Veľa nenaspali, ale zážitkov mali kopec,“ dodáva Zuzka Kluchová.

Deti počas farského včelárskeho krúžku. Snímka: Zuzana Szakácsová

FARSKÁ FARMA

Vo farnosti pôsobí dokonca farský včelársky krúžok. Netypickú aktivitu založili minulý rok farníci Zuzana Dančová a Ľubomír Očenáš. Desať malých i  veľkých členov krúžku chová včely v krásnych drevených úľoch, ktoré majú podobu sv. Cyrila a Metoda. Úle stoja pred kostolom a skrášľujú farský areál.

Cieľom je naučiť ľudí viac vnímať Božiu prírodu a vytvárať komunitu, kde sa deti s rodičmi učia včelárstvu.

„Tak ako včely žijú v spoločenstve a vedie ich kráľovná, aj my by sme mali žiť spoločne, pretože spolu dokážeme oveľa viac. Hlavne keď uprieme zrak na Krista, nášho Kráľa. Aj včely len prácou v spoločenstve dokážu vyrobiť med,“ uviedla včelárka Zuzana Dančová.

„Včely z týchto dvoch úľov vyrobili minulý rok pätnásť kíl medu. Farníci ho okoštovali v produktoch, ktoré sme vyrobili,“ povedal Ľubomír Očenáš, spoluzakladateľ spolku. Včely však zďaleka nie sú jediné živé tvory, ktoré sa na krivánskej fare chovajú.

„Keďže k fare patrí párhektárový pozemok, ktorý treba udržiavať,“ uvádza nás do témy farár Krajčík, „rozhodli sme sa zaobstarať si živé kosačky, ovečky. Bratia kapucíni z Raticovho vrchu nám doviezli prvé štyri. Dva mladé barančeky, ale aj s mamami ovcami, lebo vraj keď barance nakladali do auta, strašne za nimi nariekali.“

Keď ovečky okolo fary videli mamičky s deťmi, prišli s nápadom urobiť naprostriedku dediny malú zoologickú záhradu. „Ani sme sa nenazdali a už sme chovali aj sliepky. Malé hodvábničky aj veľké brahmanky, rôzne druhy. Pštrosy sme už odmietli.“

Gazdovstvo ochraňuje pred líškami a lasicami ešte aj bernský salašnícky pes Leo. Farár Krajčík pritom pochádza z mesta a veľké skúsenosti so zvieratami nemal. Spolu s farskou gazdinou Zuzkou Kluchovou a s ostatnými farníkmi sa však o zverinec naučili starať.

„Hospodársky úžitok z nich majú všetci a zažívame pri nich aj vtipné a poučné príbehy.“ Zážitky vydali v  dvoch dieloch knižočky Farmárske príbehy na krivánskej fare. Na konci všetkých príbehov nasleduje krátke povzbudenie.

OTVORENÉ DVERE

Blízky vzťah v komunite oceňuje aj kostolníčka Jolana Domová. „Veľmi sa mi páči, že dvere do kostola a na faru sú stále otvorené. Vždy sme prijatí s veľkou úctou, láskou a dôstojnosťou. Skutky milosrdenstva sa tu nielen hovoria, ale aj konajú. Zvlášť ťažká doba bola počas korony. Pán farár, ale aj iní ľudia sa zaujímali o chorých, ktorí nemohli vychádzať, priniesli im niečo z obchodu i vitamíny a položili to pred dvere.“

Farníčka Viera Ďuricová to vidí jednoznačne: „Táto farnosť tak ožila, keď prišiel pán farár. Ľudia sme tí istí, ale zrazu vidíme, čo všetko dokážeme. A pritom stačí len podnet, pomocná ruka. Očarúvajú ma aj všetky tie ozdobné ikebany, vence, balené koláčiky pred sviatkami, sirupy, lekváre, sušené bylinky. To všetko vyrábajú farníci na podnet pána farára na fare a my si to za dobrovoľný príspevok berieme v predsieni kostola.“

A pán farár dodáva, že takto nasporili na opravu priečelia kostola.

Zuzka Kluchová, ktorá sa stará o chod fary, robí pre deti krúžok šikovných rúk. Na fotke vyrába vianočné sviečky. Snímka: Zuzana Szakácsová

ZA VŠETKO ĎAKOVAŤ

„Nám kňazom jasne hovorí Svätý Otec František, že kňaz ako pastier musí byť medzi ľuďmi,“ konštatuje na záver našej návštevy farár Ján Krajčík. „Nemôže ísť ani vpredu, aby ich ťahal, ani vzadu, aby ich tlačil.

Musí byť uprostred nich, aby ich spoznal. Aby sa naučil ich mať rád takých, akí sú. Aby sa aj oni naučili mať radi jeho, ale aj seba takých, akí sú.“ Potom už vraj ostatné pôjde samo. „Myslím, že to tu ide aj preto, lebo som pochopil, aké dôležité je za všetko ďakovať. Lebo vďačnosť otvára srdcia ľudí.“