Každý je Bohom milovaný taký, aký je

Nie je rehoľa ako rehoľa. Spoločným znakom zasvätených je síce ukázať svetu život Ježiša a byť jeho živou spomienkou, ale každá rehoľa sa o to snaží vlastnou charizmou, iným spôsobom, a teda aj poslaním.

„Naším poslaním je šíriť charizmu vykúpenia,“ hovorí sestra Mechtilda Haburajová. „A hovoriť o Ježišovom vykupiteľskom rozmere – Boh naozaj tak miloval svet, že poslal svojho Syna, aby ho vykúpil. Každému, s kým sa stretneme, chceme dať pocítiť, že práve taký, aký je, je Bohom milovaný.“

Túto pravdu sestry vykupiteľky, ako ich ľudovo zvykneme nazývať, spoznávajú a  prežívajú v  rámci svojej formácie a duchovného života a potom ju šíria ďalej. „Každý človek má so svojimi dobrými vlastnosťami, ale aj so svojimi chybami a slabosťami veľkú hodnotu. Boh prišiel vykúpiť každého, každému chce pomôcť, každého chce dostať do neba,“ nadpája rozprávanie sestra Mechtilda.

Svoju charizmu dávajú sestry pocítiť biednym a chorým, ale aj deťom, o ktoré sa nemal kto postarať, tak ako to robila ich zakladateľka blahoslavená matka Alfonza Mária.

PÔSOBENIE SESTIER

Vykupiteľky pôsobia v pastorálnych, pedagogických, charitatívnych, sociálnych a ďalších apoštolských činnostiach. Špecifikom a základom všetkého je však láska k blížnym a starostlivosť.

„Pracujú v  nemocniciach, napríklad v nemocnici milosrdných bratov v Bratislave, v Topoľčanoch, v  geriatrickom ústave svätého Lukáša v Košiciach. Ale tiež sú to ADOS-ky, teda agentúry domácej starostlivosti,“ približuje provinciálna predstavená Dária Motyková.

Vlastným dielom sestier je nezisková organizácia ALŽBETKA. Momentálne má tri zložky. „Centrum pre deti a rodiny v Spišskej Novej Vsi, Súkromnú materskú školu Alžbetka v Spišskej Novej Vsi a špecializované zariadenie VYKUPITEĽ v Nesvadoch na pomoc tým, o  ktorých sa už nevie postarať rodina. Vo všetkých zariadeniach spolupracujeme a veľkú zásluhu na tom majú aj laici.“

DETI V ALŽBETKE

Už pri rozprávaní o službe vykupiteliek cítiť lásku, nadšenie a ochotu dať ľuďom, o ktorých sa starajú, aj to posledné. Prejavuje sa to najmä, keď rozprávajú o centre pre deti a rodiny, ktoré spĺňa aj poslanie detského domova.

„Proces prijatia dieťaťa do centra a starostlivosti oň nie je jednoduchá záležitosť. Ak sa ocitne v krízovej situácii, je ohrozená jeho výchova či život, o ochranu jeho práv sa štát snaží postarať cez miestne úrady sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,“ vysvetľuje sestra Mechtilda, ktorá je riaditeľkou centra.

„Centrá pre deti a  rodiny ako zariadenia nahrádzajú dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie. Naše centrum je súkromné a na danú činnosť máme akreditáciu schválenú ministerstvom. Dieťa je umiestnené u nás len na základe rozhodnutia súdu a v spolupráci s úradmi. Týždenne v celom systéme aktualizujeme, koľko máme voľných miest.“

Ak sa nájde ohrozené dieťa, prvotnú starostlivosť preberú sociálni pracovníci na príslušnom úrade sociálnoprávnej ochrany a kurately. „Po konzultácii s nami podajú návrh na súd a tak dochádza k prijatiu dieťaťa. Na pohotovostný príjem dieťaťa sme pripravení, no i tu potrebujeme zachovať presný postup v spolupráci s úradmi a súdom.“

RODINNÉ PROSTREDIE

Sestry vytvárajú deťom v centre náhradné rodinné prostredie najlepšie, ako vedia. „Máme dve skupiny detí, v každej z nich je desať. Stará sa o ne odborný tím a vychovávateľky, fungujú 24 hodín denne.“ Súčasťou starostlivosti je okrem základných potrieb aj začleňovanie detí do spoločnosti, či už v rámci aktivít v meste, ale aj rôznych krúžkov.

„Do centra môže byť prijaté dieťa od narodenia do 18 rokov. Keď nadobudnú 18 rokov, môžu odísť, ale novela zákona priniesla aj dobrú zmenu, že ak spolu uzavrieme dohodu, môžu u nás v zariadení ostať ešte do dvadsaťpäťky.“ Aj teraz majú v centre 20-ročnú mamičku s dieťaťom. „Momentálne pracuje a vidieť, že pobyt u nás má pre ňu význam.“

DVE ĎALŠIE DIELKA

Odpoveďou doby na situáciu pomoci a starostlivosti v Spišskej Novej Vsi zo strany sestier nebolo len centrum, ale aj Súkromná materská škola Alžbetka.

„Na základe požiadaviek rodičov, aby deti vyrastali v kresťanskom duchu už v  tomto veku, sme sa pred štrnástimi rokmi rozhodli ísť aj do otvorenia škôlky, ktorá ponúka kresťanské hodnoty a využíva aj prvky montessori pedagogiky. V  meste takáto škôlka v  danom období nebola,“ hovorí sestra Mechtilda.

„Naša škôlka je riadne zaradená do siete škôl a školských zariadení. Výchova a vzdelávanie detí sa uskutočňuje cez rôzne denné činnosti a vzdelávacie aktivity. Najnovšie napríklad zapájame deti do prípravy desiatej, nech si ju každé dieťa pripravuje samo, samozrejme, za pomoci učiteliek. Či už ide o narábanie s príborom, natieranie chlebíka a podobne, aj keď to niekedy trvá dlhšie,“ usmieva sa.

Špecializované zariadenie VYKUPITEĽ v  Nesvadoch vzniklo nedávno, v  čase vypuknutia kovidu. Najskôr to bolo zariadenie pre seniorov, keďže takáto služba v meste nebola. Od januára 2023 je to špecializované zariadenie rodinného typu pre ľudí, ktorí trpia demenciou, alzheimerom alebo inými vážnejšími chorobami a pomoc sestier naozaj potrebujú.

PRÍPRAVA OSLAVY

Na Slovensku je v  Kongregácii sestier Božského Vykupiteľa spolu 157 sestier v 14 komunitách. Nemajú možnosť stretávať sa často, no oslava 100. výročia vzniku Slovenskej provincie bola na stretnutie skvelá príležitosť. „Teším sa, že oslavy mohli byť veľkým vďakyvzdaním Bohu. Spolu sme spomínali, čo všetko počas tých sto rokov Boh v  jednotlivých komunitách vykonal,“ hovorí o oslavách sestra Filotea Užáková.

Oslavu začali plánovať tri roky vopred a zapojili sa všetky komunity. Siahli po kronikách, nazhromaždili informácie, pripravili prezentácie. Každý mesiac si potom všetko medzi sebou posúvali a spoločne prehodnocovali. „Bolo to obrovské obohatenie, pretože staršie žijúce sestry rozprávali, čo všetko prežili a čo všetko si nesieme ako dedičstvo. Je to akoby naša deuteronomická pamäť!“

Sestra Filotea pokračuje, že rok pred slávnosťou sa všetko ešte zintenzívnilo, začali hľadať priestory, určovať konkrétny termín, plánovať program, oslovovať ľudí. „Veľmi oceňujeme, s akou ochotou sa zapojili nielen sestry, ale aj laici. A po Vianociach to už potom bola intenzívna príprava.“

VYPLATILO SA

Každá komunita priniesla niekoľko nápadov, ako by oslava mohla vyzerať, a tak postupne vyskladali finálnu verziu. Jedna komunita napísala do návrhov, že urobia sviečky, ďalšie sestry čaj, iné levanduľové vrecká, perníky, záložky a rôzne doplnky. Na prípravách, ale aj na samotnej oslave boli prítomní i laici a dobrovoľníci.

„V rámci kultúrneho programu sa zrealizovalo aj divadelné predstavenie o živote matky zakladateľky v spolupráci s režisérom a hercami Divadla teatrálnej skratky v Spišskej Novej Vsi,“ hovorí sestra Dária.

„Mnohí nám po slávnosti prišli poďakovať, ale vlastne my by sme chceli poďakovať im, že boli ochotní a dali sa do toho s nami,“ dodáva sestra Filotea.

SÚ TO NAŠE SVIATKY

Na záver nášho stretnutia s vykupiteľkami sme sa ešte zhovárali aj na tému prežívania a slávenia Veľkej noci v ich komunite. „Môžem povedať, že rozmer prežívania sviatkov je tu iný ako doma,“ začína opisovať sestra Mechtilda.

„Pochádzam z veriacej rodiny, chodili sme do kostola, ale tu sa inak chystáme. Už samotný pôst je o chvíľach ticha, modlitby zameranej na to, že sa chceme lepšie pripraviť na Veľkú noc. Kláštorný priestor nám na to dáva viac možností. A potom – samotné Veľkonočné trojdnie je zavŕšenie diela vykúpenia, čiže to je náš sviatok. Chceme sebe, ale aj iným vykričať v dobrom zmysle slova, že Boh robí to, čo sľúbil.“

Vykupiteľky sú tiež ako rodina, v ktorej sa ustálili nejaké tradície. „Aj u nás pripravujeme tradičné jedlá ako šunka, biely koláč, nesmie chýbať syrek,“ vyratúva sestra Filotea. Sestra Mechtilda na ňu hneď prezrádza, že práve ona sa postará o dobrý sviatočný zákusok. „Každá si priniesla z domu svoje zvyky, tradície, o ktoré sa pri stole delíme, ale nemusíme mať všetko, na čo je každá zvyknutá,“ dodáva sestra Filotea.

Pre sestry vykupiteľky je dôležitejšie, že môžu veľkonočné sviatky tráviť v spoločenstve a v hlbokom prežívaní tajomstiev vykúpenia.