Práca s drevom je radosť a pokoj

Názov Bukovina dáva tušiť, že dedinka, kde rezbárka Janka Majerská žije, sa rozprestiera v bukových horách a človek tu rýchlo pookreje na duši. Po zvítaní nám to potvrdzuje aj samotná umelkyňa, ktorá inšpiráciu pre svoju tvorbu nachádza práve v okolitej prírode.

Hneď prezrádza jedno z obľúbených miest, na ktorom čerpá mnohé zo svojich námetov. „Je to vrch tuto nad nami, volá sa Pohronský Inovec. Veľmi rada z neho hľadím do tých našich hlbokých dolín.“

S otcom sme často chodievali po horách, ukazoval mi rozmanité samorasty, v ktorých som videla viac než len kúsok dreva.

V OTCOVÝCH ŠĽAPAJACH

Už pri vstupe do Jankinho ateliéru si všímame pôsobivé dielka poukladané v policiach. A tiež pre rezbára také potrebné nožíky. Viaceré zdedila po otcovi, ktorý bol tiež rezbár, preto si ich veľmi váži a stráži. „Myslím, že tu zostanú aj pre ďalšie generácie.“

Na Jankin vzťah k drevorezbe mal otec, pochopiteľne, rozhodujúci vplyv. „Popri ňom som začala vyrezávať už ako malé dieťa.“ Asi ako päťročná držala v rukách po prvý raz nožík – rybičku.

Bolo nezvyklé, že ako malé dievča pracovala s nožíkom. „Otec chcel mať syna, ktorý by šiel v jeho šľapajach, no a keď bola dcéra, tak sa chytila aj dcéra,“ poznamenáva so smiechom v hlase.

Najskôr pracovala s  kúskami dreva, ktoré zostávali po otcovom vyrezávaní. „Keď sa mi niečo podobalo na myš, tak som z toho urobila myš. Svojimi prvými dielkami som obdarúvala kamarátov v škole,“ spomína rezbárka a pristavuje sa pri vzácnych chvíľach prežitých s otcom. „Chodievali sme často po horách, ukazoval mi rozmanité samorasty, v ktorých som videla viac než len kúsok dreva.“

Pri prehliadke ateliéru nám padne zrak na dielko, o ktorom sa dozvedáme, že nevzišlo spod Jankiných rúk. „Oráča vytvoril môj otec na moju tridsiatku.“ Dcéra pokračuje vo vyrezávaní motívu oráča, čím si pripomína roky spoločne prežité s otcom, naplnené srdečným vzťahom k umeniu.

TRPEZLIVÁ PRÍPRAVA

Janka Majerská pri svojej práci využíva najmä drevo čerešne či javora, ale pre jej ruky je vraj najvhodnejšie lipové drevo. „Rezbári s ním pracujú najradšej. Dobre sa štiepe, brúsi a leští.“

A ako vyzerá samotný postup pri vyhotovení diel? Všetko sa začína návštevou lesa. „Horár určí strom, ktorý sa môže vypíliť. Doma ho zbavíme kôry, popílime na foršne, hranoly či dosky, podľa toho, čo z neho budeme vyrábať. Drevo necháme vonku vysušiť, prekryté plachtou. Samozrejmé je zabezpečenie prúdenia vzduchu pomedzi foršne či dosky. Na nahobľované suché drevo sa zakreslia jednotlivé tvary, ktoré sa potom vypília,“ opisuje rezbárka.

Samotná príprava dreva zaberie veľa času, ale nesmie sa unáhliť. „Ak sa niečo pokazí už na začiatku celého procesu, potom nevyjde ani koniec. Okrem samotného postupu pri práci s drevom a pri následnom vyrezávaní je veľmi dôležité mať predstavivosť.“

VPLYVY A INŠPIRÁCIE

Kto lepšie spozná tvorbu Janky Majerskej, zisťuje, že sa často inšpiruje kyjatickými vzormi z Gemera. „Vyrezávali sa na truhlice starých mám. Neskôr sa vyrábali aj kyjatické hračky, vyrezávané špeciálnym kružidlom a spájané do geometrických tvarov. Ja toto kružidlo nepoužívam, pretože vyrezávam linkovým dlátkom,“ vysvetľuje šikovná rezbárka.

Inšpiruje sa však nielen kyjatickými vzormi, ale aj bratislavskou výšivkou. Vkladá ju napríklad do vyrezávaných ružičiek. „Ak ma takáto výšivka osloví, tak sa snažím zjednodušiť, respektíve vyňať jej tvar a preniesť ho do svojho diela.“

V dielni príhodne nachádzame aj rôzne variácie betlehemov. Pracuje Janka v súčasnej dobe najmä na nich? „Áno, keďže sa blížia Vianoce, sú teraz mojou doménou. Vytváram aj koníčky a iné zvieratká, ktoré pripravujem ako vianočné darčeky.“

Niektoré betlehemy sú morené a maľované akrylovými farbami, iné sú bez farieb, v „prírodnom“ prevedení. Mnohé sa dajú zavesiť, iné sú určené na rozostavenie do priestoru – „postavičky sa dajú naaranžovať napríklad priamo na stôl,“ spresňuje rezbárka.

Keď bol betlehem hotový, tak som pri ňom dokonca aj spávala. Otcov betlehem a vianočný stromček, to sú pre mňa nezabudnuteľné momenty.

SRDCOVÁ ZÁLEŽITOSŤ

Janka Majerská vytvorila už viac než tisíc betlehemov. Prečo ju autorsky tak silno oslovujú? „Keď som bola malá, mohla som vidieť betlehem iba v kostole. Pre nás deti to bola veľká vzácnosť – obdivovať osvetlený betlehem priamo v chráme. A zrazu som videla svojho otca, ako mi stružliká betlehemček priamo u nás doma. To sú pre mňa jedny z najkrajších spomienok, že som ako dieťa mohla pri takom niečom byť.“

Otec rezbár používal pri konečnej úprave betlehemov zlatú farbu. „Pre mňa bola niečo ako poklad. Keď bol betlehem hotový, tak som pri ňom dokonca aj spávala. Otcov betlehem a vianočný stromček, ktorý sme spolu ozdobovali, to sú pre mňa nezabudnuteľné momenty. Preto je úplne prirodzené, že som betlehemy začala tvoriť aj ja. Viažu sa k môjmu životu od detstva a sú mojou srdcovou záležitosťou.“

Radosť z detských čias chce takto preniesť do súčasných rodín a najmä k deťom. „Teraz som pre deti dokončila betlehem s viacerými zvieratkami. Veľmi sa mi totiž páčili zvieratká z obrazu Martina Benku. Tak som si povedala, prečo by nemohla byť v betleheme aj sliepočka či zajačik, veď predstavivosť detí je rozmanitá.“

Umelkyňa nám porozprávala aj o vôbec prvom betleheme, ktorý vzišiel spod jej šikovných, jemnocitných rúk. „Chcela som ho urobiť taký dokonalý, ako bol ten otcov. Preto to bolo veľmi ťažké,“ usmieva sa. Otcov betlehem však zostal výnimočný a mávajú ho v domácnosti vystavený počas každých Vianoc.

NA VÝSTAVE VO VATIKÁNE

Jeden z betlehemov, konkrétne ten inšpirovaný dielom Martina Benku, bol pred niekoľkými rokmi súčasťou významnej výstavy vo Vatikáne. Prezentovala sto betlehemov z celého sveta. „Spolupracujem s podujatím Dni majstrov ÚĽUV-u v Bratislave a  práve tam ma oslovili s ponukou predstaviť jeden z mojich betlehemov na spomínanej výstave.“

Tento rok tak Janka zapožičala do Vatikánu už štvrtý betlehem. „Aktuálne som pre túto výstavu vytvorila otvárací betlehem s kyjatickými vzormi,“ hovorí a spresňuje, že jej betlehemy sú v rôznych farebných variáciách, s prírodnými motívmi a vyrezávanými postavičkami. Skrášľujú domácnosti, kostoly či iné verejné miesta po celom svete.

Je to symbol lásky a pokoja, keď matka drží v náručí svoje dieťa.

DUCHOVNÉ MOTÍVY

Okrem betlehemov sa venuje rezbárka ďalším dielam s duchovnou tematikou. Nájdeme medzi nimi množstvo zobrazení Panny Márie s Ježišom. Ako matka vníma tento motív aj osobne. „Je to symbol lásky a pokoja, keď matka drží v náručí svoje dieťa.“

Veľmi často vyrezávala aj Sedembolestnú. „Donedávna sme jedno také dielo mali na našom dome s úmyslom, aby nás Panna Mária ochraňovala,“ hovorí. „Už dlhšie chcem umelecky stvárniť Sedembolestnú Pannu Máriu ešte na jedno rezbárske dielo. Spočívalo by v zrkadielku, ktoré sa otvára a sú na ňom vyrezávané starodávne vzory. A práve dovnútra by som umiestnila kresbu Sedembolestnej v kyjatickom prevedení.“

Janku tiež zaujal námet sv. Jozefa, patróna robotníkov, rezbárov a stolárov, ktorý sa stal aj patrónom a ochrancom jej domu. Autorsky sa podpísala tiež pod viaceré zobrazenia krížovej cesty. „V Bukovine sa staval kostol a poprosili ma, či by som vytvorila krížovú cestu. Dali mi predlohu, podľa ktorej som vyrezávala. Bola to pre mňa veľká česť.“

V  spomínanom kostole môže návštevník obdivovať aj Krista na kríži – taktiež z dielne Janky Majerskej. „Keď vyrezávam Pána Ježiša na kríži, rozmýšľam o tom, čo asi prežíval vo chvíli, keď mu pritlačili na hlavu tŕňovú korunu. Vidím za tým všetkým jeho obrovskú bolesť.“

NIEČO PEKNÉ PRE DETI

V Novej Bani sa nachádza Chodníček povestí pre deti. „Na konkrétnom mieste, ktoré sa viaže k danej povesti, sme my rezbári vytvorili sochu alebo iné priliehavé dielo,“ vysvetľuje Janka. „Ja som vytvorila dielo podľa miestnej povesti o permoníkovi, ktorý vyviedol baníkov na denné svetlo. Pridala som svoj výtvor aj k povesti o chlapčekovi, ktorému sa otvorila skala na mieste, kde sa pásli jeho ovečky.“

Pre ÚĽUV vytvorila tiež rôzne hračky. S obľubou vyrezáva už spomínané koníky, ktoré majú na našom území dlhoročnú tradíciu, veď v minulosti otcovia stružlikali z dreva pre svojich synov práve tieto zvieratká. „Niektoré sú menšie, tak akurát do dlane, iné zasa väčšie.“

SPOJENIE NA CELÝ ŽIVOT

Končíme návštevu u Janky Majerskej. Na dvore prechádzame okolo cirkulára, ktorý vlastnými rukami vyrobil ešte jej otec. Rezbárka tak pri každom pílení zvykne pospomínať na jeho šikovné, pracovité, láskavé ruky a srdce.

„Môj otec si v prírode vážil každú halúzku, konár, vtáčika či iné lesné zvieratká. Týmto starostlivým a láskavým prístupom naučil vážiť si prírodu ako Božie stvorenstvo aj mňa. Zároveň mi ukázal, ako veľmi si váži človeka, a vložil do mňa úctu a lásku voči Stvoriteľovi. Ďakujem mu aj za to, že ma naučil pracovať s drevom. Je to spojenie na celý život, spôsobuje mi radosť a prináša pokoj.“

Celú fotogalériu si môžete pozrieť TU.