Radostný chaos sviežej masy mladých

Púť sa začala pre mnohých už týždne pred oficiálnym začiatkom podujatia. Viacerí sa totiž rozhodli spojiť duchovný program s prekonaním seba samého, a tak si zvolili najrôznejšie cesty.  

VŠETKY CESTY VEDÚ DO RÍMA

Svojským spôsobom sa do Ríma dostala aj Monika Kotmanová, ktorá nasadla v Bratislave na bicykel a šliapala 1300 kilometrov, až kým nedosiahla v Taliansku svoj cieľ.

„Vždy som chcela ísť bicyklom k moru. A bola som rada, keď som to mohla spojiť s niečím duchovným,“ hovorí a dodáva, že sa to nezaobišlo bez rozsiahlych príprav. „Museli sme povinne absolvovať päť päťdesiatkilometrových tréningov.“ 

Sprevádzal ich diakon, ktorý okrem praktickej organizácie zabezpečil i duchovný sprievod. „Hneď prvý deň sme začali svätou omšou a stihla som aj svätú spoveď. Každé ráno sme sa modlili chvály, počas zastávok ruženec a mali sme aj veľa individuálnych duchovných rozhovorov.“ 

Na púti do Večného mesta si svoje zažila aj Martina Porubská, ktorá sa rozhodla zdolať Via di Francesco. „Je to cesta, ktorou kráčal svätý František, keď založil rád františkánov a išiel to oznámiť pápežovi do Ríma,“ vysvetľuje Martina.

Za jedenásť dní prešla približne 250 kilometrov. „Bolo to na mňa trošku veľa, ale nakoniec som to zvládla.“ V Ríme ju čakala celkom nová výzva. „Bola to veľká zmena. Z ticha hôr som prišla do chaosu. Je to však radostný chaos.“