Staré Hory priťahujú už 500 rokov

Vsúčasnosti vedie farnosť Stanisław Miernik z rehole bosých karmelitánov. „Staré Hory boli banícka osada, ktorá vznikla na prelome 13. a 14. storočia. V jej okolí sa ťažilo striebro a meď. V roku 1499 postavili v obci Kostol Návštevy Panny Márie a na oltár inštalovali jej milostivú sochu,“ vysvetľuje páter.

Panna Mária je na oltári ozdobená pozlátenou kráľovskou korunou, v pravej ruke drží žezlo a v ľavej malého Ježiša, ktorý má tiež na hlave korunu. Panna Mária mu podáva jablko, po ktorom Dieťa Ježiš siaha rúčkou. Obidve postavy sa pozerajú smerom k veriacim v kostole.

Ľudia začali putovať na Staré Hory už po dokončení kostola, najviac však v 17. storočí v období rekatolizácie za vlády Márie Terézie. Po duchovnej stránke usmerňovali púte jezuiti zo Španej Doliny.

UKRYTIE MILOSTIVEJ SOCHY

„Steny starohorského kostola boli obvešané votívnymi darmi vďačných veriacich, ako je aj teraz oporný múr na Studničke plný ďakovných tabuliek. Milostivá socha Panny Márie neprestala priťahovať veriacich ani v časoch protináboženských nepokojov, svetových vojen či socializmu. Známa je príhoda z čias kuruckej vojny, keď bolo celé okolie Starých Hôr v rukách protestantského vojska,“ objasňuje karmelitán Stanisław Miernik.

„Obyvatelia Starých Hôr sa obávali, že nepriatelia zoberú sochu Panny Márie, preto ju zložili z oltára, dôkladne zabalili a zakopali na mieste terajšej Studničky. Keď v auguste 1708 v bitke pri Trenčíne utrpelo jadro kuruckej armády rozhodujúcu porážku a 1. mája 1711 pri meste Szatmár zvyšky kurucov zložili zbrane, nebezpečenstvo pominulo a nastal pokoj.“

Relikviár s dokladmi pravosti relikvií z 18. storočia – sv. Terézie Avilskej, sv. Petra a Pavla, sv. Joachima a Anny, proroka Zachariáša, sv. Alžbety, matky Jána Krstiteľa. Snímka: Zuzana Szakácsová

OBJAVIL SA PRAMEŇ

V roku 1711 sochu vykopali a preniesli na oltár. „Na mieste, kde bola zakopaná, sa objavil prameň. Na pamiatku, že tu bola kedysi ukrytá socha, vyvesili obraz Panny Márie.“ Cesta k prameňu bola dlhé roky zanedbaná. Zmenilo sa to až v roku 1886, keď bol z choroby uzdravený starohorský farár Matej Hrivňák.

Ten podľa archívnych informácií „trpel veľkými bolesťami hlavy, uší a ďasien. Pre zapálené ústa sa mu nedalo ani jesť. Keď nevedel vydržať bolesti, poprosil o pomoc Pannu Máriu a dal si zároveň priniesť vodu zo Studničky. Len čo sa z nej napil, uzdravil sa. Z vďačnosti za tento zázrak dal postaviť pri prameni kaplnku so sochou Panny Márie.“

Terajšiu podobu získala Studnička pri prestavbe v roku 1942, keď postavili novú kaplnku s travertínovým oltárom a kazateľnicou. „V novej kaplnke umiestnili sochu Panny Márie z kararského mramoru, ktorú objednali z Florencie od majstra G. Cioniho.“

ZÁZRAKOM JE OBRÁTENIE

„Bolo by chybou, keby sme si mysleli, že sa zázraky na Starých Horách začali diať od uzdravenia farára Hrivňáka v 19. storočí. Tiež som sa za tých dvanásť rokov, čo som na Starých Horách, stretol s ľuďmi, ktorí rozprávali o vyzdravení z rakoviny či iných chorôb,“ hovorí Stanisław Miernik.

Pawel Wojnowski z rehole bosých karmelitánov hovorí, že stretol ľudí, ktorí povedali, že sa im stal zázrak. „Napríklad rodičia 14-ročnej dievčiny, ktorá nepočula, prišli sem, pomodlili sa a potom išli na vyšetrenie. Doktor skonštatoval, že dievča predsa len trocha počuje.“

Pre rodičov to bol zázrak, pre doktora nie, konštatuje karmelitán. „Tiež mi jedna pani povedala, že jej manžel mal chorú nohu. Pred operáciou sa prišli modliť a dopadlo to dobre. Pre mňa je zázrakom obrátenie, ale aj to, že ľudia sa stále prichádzajú na Staré Hory modliť a rozjímať.“

Úplné odpustky môže na Starých Horách získať každý, kto sa vyspovedá, prijme Oltárnu sviatosť a pomodlí sa na úmysel Svätého Otca. Natrvalo ich vyhlásil pápež Pius VI. v roku 1780.

Na Staré Hory prichádzajú pútnici niekoľkokrát do roka. Najmä na sviatok Zoslania Ducha Svätého a na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Snímka: Zuzana Szakácsová 

PEŠIE PÚTE SA OBNOVUJÚ

Na Starých Horách sa počas roka koná niekoľko pútí. Hlavné sú na sviatok Zoslania Ducha Svätého a na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Vo veľkej úcte má toto pútnické miesto aj súčasný banskobystrický biskup Marián Chovanec, ktorý tu celebruje sväté omše na prvú fatimskú sobotu vo februári, na púti seniorov v máji, na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie v auguste a pri iných príležitostiach.

Staré Hory boli srdcovou záležitosťou aj bývalého banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža. Často spomínal, že sem putoval ako malý chlapec s mamou pešo z Nevoľného cez Kremnické vrchy. V noci si na Studničke od Panny Márie Starohorskej vyprosoval dar povolania kňazstva.

Niekedy boli práve pešie púte pre Slovákov bežné. Stanisław Miernik sa teší, že sa pomaly obnovujú. „Dlhé roky chodia salletíni z Chrenovca-Brusna. Druhá skupina je z Krupiny, tretia je z Medzibrodu, Hiadeľa a Priechodu. Pravidelne pešo putujú aj z Levíc. Veľmi si to vážim, sú pre mňa povzbudením.“

PÁN BOH POSIELA

Komunitu rehole bosých karmelitánov na Starých Horách a na kalvárii v Banskej Bystrici tvoria predstavený Dušan Hricko, farár na Starých Horách Stanisław Miernik, Pawel Wojnowski a brat Stanislav Jalovjar. V Banskej Bystrici je Ján Števkov a Bernard Gorczyński.

„Staráme sa o pútnické miesto, o farnosť a ešte máme stálu spovednú službu v Katedrále sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici,“ hovorí otec Stanisław.

„Na Starých Horách žije približne 650 obyvateľov, býva tu aj veľa chatárov. Do farnosti patria filiálky Turecká a Motyčky. Nemôžem sa sťažovať, čokoľvek potrebujem, tak tamojší ľudia pomôžu.“

Otec Pawel dodáva: „Vytvárame priestor pre ľudí, aby sa mohli stretnúť s Bohom. Prichádza sem viac ľudí z iných farností. Pán Boh posiela, koho posiela, a my robíme, čo vieme. Ovocie nevidíme. Modlíme sa zaň.“

BYŤ K DISPOZÍCII

Typický deň medzi bosými karmelitánmi sa na Starých Horách začína „o pol siedmej modlitbou breviára, potom svätou omšou v kaplnke, rozjímaním. Nasledujú raňajky a práca,“ hovoria pátri. Ten, kto má spovednú službu v katedrále, odchádza do mesta.

„Obed si varíme sami, potom nasleduje opäť práca. Večer spovedáme a o šiestej máme svätú omšu v Kostole Návštevy Panny Márie na Starých Horách. Deň zakončujeme modlitbami. Keďže nemáme úradné hodiny, farníci za nami prichádzajú kedykoľvek. Aj pútnici.“

Treba im ísť otvoriť kostol, odslúžiť svätú omšu. Snažia sa, aby z nich bol stále niekto k dispozícii. Čo všetko sa počas správy bosých karmelitánov na Starých Horách podarilo?

„Zrekonštruovať 250-ročnú faru. Urobili sme aj mramorové tabule v latinčine a v slovenčine s prekladom dekrétu o  udelení titulu bazilika minor a vyvesili ich do baziliky,“ hovorí páter Stanisław.

Tento titul udelila kostolu Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí v roku 1990. „Teraz obnovujeme pohrebnú Kaplnku sv. Anny. Je v nej prvá socha Panny Márie. Kaplniek je tu viac a sú, žiaľ, v zlom stave. Stavali sa vtedy, keď kňazi museli sami slúžiť sväté omše. Teraz môžu koncelebrovať, a tak sa kaplnky nevyužívajú,“ dodáva.

Milostivá socha Panny Márie zo starohorskej baziliky. Ľudia k nej putujú už od 15. storočia. Snímka: Zuzana Szakácsová 

BAZILIKA S RELIKVIAMI

„Pútnikom na Starých Horách by som odporučil pozrieť si päťmetrový svätostánok v kostole z kameňa,“ pozýva páter Pawel. Je to bohato zdobená vežička, ktorá siaha až ku klenbe. V hornej časti je zobrazený stojaci Bolestný Kristus.

„Veľmi vzácne sú tiež fresky na stenách kostola, ktoré sa týkajú života Panny Márie.“ Duchovný správca vymenúva ešte iné vzácnosti. „V bazilike nájdete napríklad relikvie s dokladmi z 18. storočia – sv. Terézie Avilskej, sv. Petra a Pavla, tiež relikvie sv. Jána Nepomuckého, sv. Joachima a Anny.“

Chcel by dať vymaľovať baziliku zvnútra a opraviť sociálne zariadenia. „Stále je tu čo robiť. Najviac by som chcel, aby sme opravili domček na dvore fary, kde by si mohli pútnici vypiť čaj a uctiť relikvie či pozrieť dokument o Starých Horách, to by som bol veľmi rád,“ zdôveruje sa na záver farár Stanisław Miernik.