Treba toho zachrániť čo najviac

V ateliéri reštaurátora Štefana Kocku ihneď vdýchnete tvorivú atmosféru. Obdivujeme už zreštaurované diela, na ktorých pracoval len nedávno, aj tie v štádiu obnovy či také, ktoré na svoju chvíľu záchrany ešte len čakajú.

Všímame si aj nástroje, ktoré majster pri svojej práci používa. Štetce, skalpely, chemikálie. Práve kvôli nim si občas musí dať od práce pauzu.

CESTA K UMENIU

Kedy si umenie k sebe Štefana Kocku natrvalo pripútalo? „Nebolo to také priame. Najprv som sa od štrnástich venoval športu, konkrétne atletike na Dukle. Až počas základnej vojenskej služby ma to začalo ťahať ku kresleniu. Po skončení vojenčiny som sa dostal k vážnejšiemu umeniu.

Avšak počas štúdia na VŠVU som sa preorientoval z klasickej maľby na reštaurovanie, ktoré ma viac zaujímalo,“ prezrádza sympatický hostiteľ. Štúdium mu do profesijného života dalo veľmi veľa.

„Bola tam kresba a maľba, ale hlavne aplikovaná chémia a fyzika. Naučil som sa viac, ako keby som bol len na maľbe. Dnes z toho môžem ťažiť aj pri vlastnej tvorbe.“ Napríklad keď počas študijného pobytu v  africkej Keni zachytil v obrazovom cykle misijnú činnosť medzi príslušníkmi nomádskeho kmeňa Masajov.

POHĽAD DO ATELIÉRU

Pre Štefana Kocku je však charakteristické najmä reštaurovanie sakrálnych diel. „Robím pre múzeá, galérie, ale aj pre Cirkev. Nedávno sa mi podarilo zreštaurovať deväť kresieb a maľby od Jozefa Murgaša, kňaza a maliara.

Jedno z jeho najväčších diel bol obraz svätej Alžbety pre kostolík v Banskej Bystrici na Dolnej ulici, ktorej je zasvätený.“ Všímame si aj dielo, ktoré na obnovujúci zásah ešte len čaká.

 „Tento pôvodne oltárny obraz s námetom Všetkých svätých je z Kostola sv. Cyrila a Metoda v Selciach. Bol asi stodvadsať rokov v kostolnej veži. Ako vidieť, je veľmi poškodený. S tamojším farárom sme ho dali dolu s tým, že skúsime nájsť donátorov, ktorí by na jeho záchranu prispeli. Je nádherný. Mám už znalecký posudok a výskum k nemu je taktiež ukončený.“

Reštaurovanie mortuárií bolo pre majstra náročné a poučné zároveň. Snímka: Pavol Kall

VÝSTAVA OBNOVENÝCH DIEL

Všetky umelcom zreštaurované obrazy sa dali vidieť na retrospektívnej výstave v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne.

„Jeden pochádzal z  Valaskej Dubovej pri Ružomberku, no bol už vo vlastníctve galérie. Na vernisáž výstavy vtedy prišiel správca tamojšieho kostola. Zo zreštaurovaného poškodeného obrazu mal takú radosť, že sa chcel so mnou vyfotiť.“

Vzápätí sa dozvedáme, že sa mu podarilo obnoviť aj obraz z kalvárie pri Modrom Kameni. „Stále treba zreštaurovať ešte jedenásť obrazov. Momentálne sa venujem dvom dielom Ukrižovania Krista, ktoré sú veľmi poznačené časom,“ hovorí.

Jedinečná bola aj práca na obraze Krista na kríži. Robil na ňom len nedávno a pochádza zo súkromnej zbierky. „Potešiteľné je, že ľudia sa ešte stále snažia zachrániť liturgické obrazy.“

VÝZVY A OBNOVA BIBLIÍ

Štefan Kocka vymyslel aj to, ako zachrániť obrazy pre jeden z farských kostolov v Banskej Bystrici. „Urobil som elaborát, nafotil som obrazy. Už chýba len donátor, kto by chcel, môže sa ním stať. Verím, že sa to podarí, stále som v mode niečo zachraňovať.“ Zaoberá sa tiež reštaurovaním historických Biblií.

„Teraz sa mi dostala do rúk jedna z Rožňavskej diecézy. Je to nádherná knižná väzba z roku 1489. Súbežne s knižnými väzbami a tlačou však treba zachraňovať napríklad aj grafické listy zo života svätých či rôzne výjavy z Jeruzalema. Súbor takýchto prác ma nadchýna. Zakaždým obdivujem, čo dokázali veľkí majstri. Preto si hovorím, treba toho zachrániť čo najviac.“

POCTY MAJSTROVI

V roku 2021 sa Štefan Kocka stal držiteľom prestížneho ocenenia Fra Angelica za prínos v oblasti sakrálneho umenia.

„Je to taká šťastena života, keď dostanem ocenenie. Ale zároveň mám pocit oveľa väčšej zodpovednosti. Cenu Fra Angelica vnímam ako jednu z najväčších pôct v mojom živote a neskutočne si ju vážim,“ hovorí reštaurátor.

Ešte predtým, v roku 2016, získal dve významné ceny krátko po sebe. Bielu kocku v kategórii Mimoriadny projekt za reštaurovanie obrazu Svätá Trojica zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne.

A druhú v rámci ocenenia Múzeum roka za obnovu unikátnych mortuárií – historických parte zo zbierok Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici a z múzea v Betliari.

NÁROČNÉ AJ POUČNÉ

„Mortuáriá boli veľmi náročné práce. Ale zároveň zaujímavé a poučné. Stredoslovenské múzeum má jednu z najväčších zbierok v Európe. Sú to mortuáriá šľachticov, biskupov, zemepánov, farárov, namaľované alebo nakreslené na hodvábe, brokáte, tafte, plátenke či papieri.

Obnovil som ich dvestotri a ešte ďalších štyridsaťdeväť pre múzeum v Betliari. Trvalo mi to takmer štyri roky.“ Najstaršie z nich boli vyhotovené na ručnom papieri, mladšie na strojovom papieri nižšej kvality.

„Kyslosť pH bola najhoršia práve pri novodobých papieroch vyrobených strojovo, čo spôsobovalo ich lámavosť a  štiepenie, aj ich farebnosť bola nestála.“ Pred niekoľkými rokmi vyšla publikácia o mortuáriách zo zbierok Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, ktorej spoluautorom bol aj Štefan Kocka.

SVÄTÁ TROJICA

V  čase reštaurovania mortuárií súbežne pracoval na obnove už spomínaného obrazu Svätá Trojica. Šesťdesiat rokov bol tento výnimočný obraz zakonzervovaný včelím voskom, niekde až v hrúbke jeden centimeter.

„Pochádzal zo začiatku 18. storočia. Bol roztrhaný, veľmi poškodený, ťažko čitateľný a nikto sa na jeho záchranu nepodujal.“ Začal ho teda postupne privádzať do pôvodného stavu. Pomáhal si informáciami od odborníkov zo Slovenska i z Česka.

Pri všetkej doterajšej práci Štefan Kocka silno vníma potrebu neustáleho vzdelávania. Nové vedomosti v odbore získava na odborných seminároch, to sa týka aj nových technologických postupov pri reštaurovaní. „Informácie potom rozdávam na stredných a vysokých školách.“

Práve rekonštruovaný obraz Všetkých svätých z Kostola sv. Cyrila a Metoda v Selciach. Snímka: archív –ŠK–

JEDEN Z NAJVÄČŠÍCH SKVOSTOV

Okrem sakrálnych diel sa reštaurátorovi podarilo oslobodiť od následkov plynutia času aj jednu z najväčších máp. Je z roku 1779 a nachádza sa v betliarskom múzeu. Rozmery má úctyhodné – 415 x 365 cm. Rytina podrobne zobrazuje Viedeň 18. storočia.

„Takýchto máp je na svete päť. Mapa z vtáčej perspektívy je topograficky presná. Myslím, že to chcelo desať rokov roboty, kým sa ju starým majstrom podarilo dokončiť. Sú na nej zobrazené lode, ľudia, priečelia budov, známy Dóm sv. Štefana, dokonca aj škridla je úplne presne zachytená. Niečo úžasné!“

Na mape sa nachádzali plesne, kontaminácia bola naozaj veľká. „Práca mi trvala sedem mesiacov. Na záver som mapu namotal na valec so špeciálnou textíliou a z oboch strán som použil zátky, aby bola uskladniteľná a  ochránená pred hlodavcami.“

Mapu potom v múzeu vystavovali štyri mesiace. „Išlo o jeden z najzaujímavejších a najväčších skvostov, aké som mal možnosť reštaurovať,“ konštatuje majster s pocitom zadosťučinenia.

PAMIATKY V IRAKU

Neúnavného reštaurátora sa pýtame aj na nevšednú životnú etapu, keď pracoval vo Vzdelávacom programe českej a irackej vlády na záchranu a obnovu historických pamiatok v Iraku.

„Mal som na starosti šiestich najvyššie postavených irackých predstaviteľov kultúry. Priorita spočívala v zachovaní historických koránov. Bola to pre mňa veľmi nevšedná skúsenosť. S odstupom času vnímam obrovskú odvahu, ktorá ma sprevádzala pri vedení týchto ľudí. Mal som ísť potom do Iraku, do zelenej línie vybudovať reštaurátorské ateliéry, ale nakoniec tam išli namiesto mňa Česi.“

POKOJ V DUŠI

Štefan Kocka sa vďaka svojej práci považuje za šťastného človeka. „Preniká celý môj život. Napĺňa ma nielen po duchovnej stránke, ale aj vedomosťami. Stále objavujem niečo nové. Neviem, čo znamená slovo nuda.“

Sakrálny priestor sa tak pre reštaurátora, umelca a zároveň veriaceho človeka stal akoby druhým domovom. „Prvé, čo obvykle urobím, keď prídem do niektorého mesta, je, že si idem pozrieť kostol. Pre mňa je nositeľom náboženského posolstva a sakrálneho umenia. Prídem do chrámu, sadnem si do lavice a nachádzam v duši pokoj. V chráme čerpám silu, odvahu, nabijem sa energiou života a  radosti. Naberiem tam akoby ďalší kus života.“