V zázračnej krajine Rodinkovo

Mnohí tam už boli a poznajú ho. No oveľa častejšia reakcia je – Rodinkovo? Čo to je? Išli sme to zistiť do Belušských Slatín v okrese Púchov.
Dana Cikhartová 13.04.2023
V zázračnej krajine Rodinkovo

Po duchovnom programe dobre padne rozhýbať si kosti na minikurze tanca. Snímka: archív Rodinkova

Takže čo si máme predstaviť pod pojmom Rodinkovo? Pýtame sa jeho duchovného správcu Romana Seka.

Šibalsky odpovedá príhodou. Rodina, ktorá Rodinkovo tri roky spravovala, žila predtým nejaký čas v Taliansku. Ich malá dcérka tam prežila svoj raný vek, keď dieťa začne aktívne vnímať svoje okolie.

Deti, s ktorými sa stretávala, boli z rôznych krajín sveta. A keď sa mali vrátiť na Slovensko, rodičia svojej ratolesti pedagogicky vysvetľovali, že odchádzajú z Talianska do Rodinkova.

Až neskôr zistili, že dievčatko bolo po celý čas presvedčené, že Rodinkovo je iný štát.

MALIČKÁ KRAJINA PRE RODINY

Takže aj my si môžeme Rodinkovo predstaviť ako „iný štát“. Ako maličkú krajinu vyhradenú pre rodiny.

Sídli v krásnom lesnom prostredí, v doline na rozhraní Strážovských vrchov a Ilavskej kotliny. Správca Roman Seko si na nás našiel čas medzi odchodom jednej a príchodom ďalšej skupiny účastníkov.

Vonku čakajú na malých i veľkých návštevníkov viaceré ihriská, altánky s grilom. Veľkú časť budovy zaberajú izby na ubytovanie.

Prechádzame telocvičňou, množstvom spoločenských miestností, herní pre rôzne veľké deti – tie najmenšie môžu ich rodičia sledovať z prednáškovej miestnosti cez sklo, preto sa tejto herni vraví „akvárko“.

Kaplnka má útulnú spovednicu s kresielkami a špeciálny svätostánok, kde si každý, kto chce, môže kedykoľvek sám otvoriť malé okrúhle okienko s vyloženou Oltárnou sviatosťou a súkromne adorovať.

V regáloch pri jedálni si návštevníci môžu vybrať aj originálne suveníry a darčeky vyrobené v tamojšej Dielničke sv. Jozefa: uteráky, tašky, perá či drevené drobnosti s posolstvom – jedinečná manželka, výnimočný manžel...

ČO VYMÝŠĽAŠ?

Romana Seka na vznik Rodinkova inšpirovalo podobné zariadenie, ktoré navštívil v talianskom Careste v roku 2003.

Zobral ho tam spolužiak, ktorý vedel o jeho túžbe venovať sa pastorácii rodín. Toto spoločenstvo pre ne každý víkend ponúkalo program.

Zaujalo ho to, lebo často počúval od manželov, že keď boli mládežníci, chodili na duchovné obnovy, ale odkedy majú deti, už sa nedá.

Rozmýšľal, že predsa nie je možné, aby nám poslanie, ktoré nám Boh dáva, zároveň bránilo byť v kontakte s ním a čerpať od neho posilu na jeho napĺňanie.

V Careste bol formát duchovnej obnovy prispôsobený rodinám: manželia počúvali prednášky, mladí ľudia strážili deti, kňaz slúžil sväté omše, spovedal, usmerňoval animátorské manželské páry.

Keď sa Roman Seko vrátil na Slovensko, začal o tom nadšene rozprávať, no keď to spomenul pred kňazmi, viacerí mu povedali: Čo vymýšľaš? Poď spovedať, máme dosť roboty!

POŽEHNANÉ OBOMI RUKAMI

Po zriadení Žilinskej diecézy sa ho spýtal biskup Tomáš Galis, či by k nim neprišiel do novej diecézy slúžiť rodinám.

Prijal to ako výzvu a objavili sa aj rodiny, ktoré sa otvorili pre myšlienku Domu prijatia. Potrebovali zohnať budovu, novozaložená diecéza však nemala financie.

Jediné, čo im mohol biskup Galis sľúbiť, bolo, že ich bude žehnať obomi rukami. Odvtedy sa začali diať priam zázraky.

V roku 2012 sa im podarilo vziať do prenájmu bývalé sanatórium Matadoru Púchov a s pomocou dobrovoľníkov z Manželských stretnutí budovu dali do poriadku.

Žasli, ako ľudia zareagovali na vznik takého miesta. Od začiatku tam chodilo veľa rodín a tie pozývali ďalšie a ďalšie.

Napriek tomu, že nemali žiadny marketing, do roka mali obsadené celé leto a polovičku víkendov cez školský rok, takže dokázali platiť nájomné.

Po dvoch rokoch úspešného fungovania sa však v Matadore rozhodli, že sanatórium chcú predať. Bolo by fajn kúpiť ho, lenže kde zobrať pol milióna?

Vyzerá to jednoducho, ale takto napasovať okolnosti môže iba Božia réžia.

V BOŽEJ RÉŽII

Roman Seko sa usmieva, že na začiatku nemali nič, dokonca ani účet, a po dvoch rokoch mali na účte 15 000 eur.

Takže im chýbalo už „len“ 485 000.

Prosili Boha o inšpiráciu. A tak napísali e-mail všetkým rodinám, ktoré tam za tie dva roky boli, s prosbou, či by prispeli na kúpu budovy. Zapojilo sa asi 500 rodín. Najvyššia suma, ktorá prišla, bola 20 000 eur.

Duchovný pastier sa vyzvedal na okolnosti zaslania takého štedrého daru.

Rodina, ktorá peniaze poslala, bola v Rodinkove dvakrát. Jej otcovi v práci ponúkli jednorazovú odmenu, lebo si mimoriadne cenili jeho odborné schopnosti. S manželkou to doma prebrali a uvažovali, či je dobré, aby si ich päť detí zvyklo na to, že peniaze padajú samy z neba. Dohodli sa, že odmenu dajú prvému človekovi, ktorý ich požiada o pomoc. A o chvíľku nato im prišiel e-mail z Rodinkova.

Dotyčný muž sa prihlásil do internetbankingu a peniaze odoslal. „Vyzerá to jednoducho, ale takto napasovať okolnosti môže iba Božia réžia,“ vraví duchovný.

V POHODE AJ V NEPOHODE

Zaujíma nás, čo Dom prijatia pre rodiny ponúka po duchovnej stránke. Roman Seko vymenúva päť základných programov: Víkendové manželské stretnutia, Manželstvo – misia možná, Duchovná obnova pre rodiny s Komunitou blahoslavenstiev, Oáza modlitby pre rodiny s Komunitou Naim a seminár Otcovo srdce pre rodiny.

Všetky sú zamerané na duchovný rast, posilnenie komunikácie medzi manželmi i rodičovských zručností.

Programy nie sú určené len pre rodiny, ktoré sú „v pohode“, ale aj pre manželov v ťažkostiach či rozvedených.

Roman Seko chcel dačo urobiť aj pre nich, no zareagovalo len päť ľudí. V prvej chvíli to chcel vzdať, ale podľa vzoru sv. Františka Saleského si povedal: „Ak je jedna duša dostatočne veľká diecéza pre biskupa, nebude pre kňaza päť duší dosť?“

Jednou z účastníkov bola pani, ktorá už dlhšie rozmýšľala, že odíde z práce aj z Bratislavy, a práve čosi takéto hľadala. Vďaka nej sa rozbehlo slúžiace spoločenstvo, ktoré sa obmieňa dodnes.

Navyše stretla istého kňaza saletína, ktorý mal rovnakú túžbu venovať sa rozvedeným. 

Išli po skúsenosti do Kanady, kde našli spoločenstvo, ktoré robí takúto službu. Pozvali ho na Slovensko a z toho vznikli víkendovky rozVedení k Bohu. Majú dva formáty – pre tých, ktorí zostali sami, a tých, ktorí žijú v novom vzťahu a majú deti.

ORGANIZOVANE ALEBO LEN TAK

Okrem Manželských stretnutí v Rodinkove našli svoj priestor aj ďalšie spoločenstvá: Komunita Naim z Oázového hnutia, Komunita blahoslavenstiev, Spoločenstvo novej evanjelizácie, Komunita Chemin Neuf s programom Kána pre manželov, Modlitby matiek aj Modlitby otcov, Liga pár páru a ďalšie spoločenstvá, z ktorých každé robí na svojom vlastnom poli, ale všetky pre dobro rodín.

Rozpisy tém a termínov sa dajú ľahko nájsť na webstránke rodinkovo.sk.

Základný tábor pre svoje semináre si v Rodinkove našiel aj slúžiaci tím Otcovho srdca.

Prichádzajú na ne mnohí manželia a rodičia, ale i mladí, zasvätení či jednotlivci, aby zažili ešte viac Božej lásky a blízkosti.

V Rodinkove je možné usporiadať aj vlastné podujatie, farský tábor rodín alebo prísť len tak na dovolenku, odpočinúť si. V najbližšom okolí je síce turisticky atraktívnych bodov pomenej: vrch Butkov, Súľovské skaly či lyžiarske stredisko v Mojtíne, ale je to vlastne dobre, lebo ľudia tam prichádzajú hlavne kvôli duchovnému programu, zažiť Boží dotyk.

Manželia majú konečne čas na seba navzájom, pretože malým deťom sa počas programov venujú animátori a aj tínedžerov zapoja do starostlivosti o ne.

ZÁZRAKY Z KÚTA

Roman Seko s nadšením opisuje, ako sa Boh zázračne postaral o ekonomickú stránku projektu, ale väčšie zázraky zažíva, keď tam ľudia prídu, majú smútok v očiach, vidno na nich, že niečo nefunguje, a myslia si, že im už nič nepomôže.

No neprejde ani 48 hodín a stretne ich s rozžiarenými očami a rozprávajú, ako pochopili mnohé veci.

Istý pán, ktorý celý víkend sedel vzadu v kúte a zdalo sa, že ani nepočúva, na záver všetkých rozosmial i povzbudil: „Nikdy by som nebol povedal, že sa tu postavím a budem niečo rozprávať. Iba vám chcem povedať, že som si uvedomil, aký som bol celé tie roky hlúpy. Keby som bol vedel, čo všetko sa dá robiť pre manželstvo, aby bolo krajšie...! Teraz odchádzam s chuťou niečo pre to spraviť.“

Keď máme vnútro neuzdravené, môže nám pomôcť len Boží dotyk a milosť.

HORÍME V SLUŽBE

Kňaz upozorňuje aj na zaujímavý program pre mamy a dcéry od 12 do 18 rokov. Tie vraj bývajú neraz viac rozhádané ako manželia.

Dcéry šomrú, čo tam budú robiť, a keď odchádzajú, tak sa s mamami objímajú, tečú im slzy, konečne je vypovedaných kopu vecí, ktoré sú vo vzťahu rodič a dieťa v pubertálnom veku ťažké.

Roman Seko zdôrazňuje: „To sú ešte väčšie zázraky ako tie peniaze. Keď máme vnútro neuzdravené, môže nám pomôcť len Boží dotyk a milosť.“

Cestou z Rodinkova prechádzame okolo iného rekreačného zariadenia, ktoré je obhorené. Keď sa budova vznietila a hlásili to v správach, Romanovi Sekovi volali vystrašení priaznivci a pýtali sa, či nehorí Rodinkovo.

S humorom ich upokojoval: „Horíme, ale len v službe pre rodiny.“

Viac fotografií z Rodinkova nájdete TU.