Väčšina utečencov žije život na kufroch

Hneď pri vstupe som si všimla čulý život a ruch tohto miesta. Zvedavými očami ma pozorovalo niekoľko ukrajinských žien, ktoré zbadali, že prišiel niekto nový. Jedna z nich však vyzerala nervóznejšie. Pochopila som, že je to pani, s ktorou som dohodnutá na rozhovore.

V centre bol však trocha problém nájsť pokojné miesto, v jednej miestnosti práve prebiehala laktačná príprava pre mladé mamičky, v ďalšej strihanie vlasov.

UTEKALI UŽ DVAKRÁT

Nakoniec sme sa uchýlili na chodbu, kde som sa s Liudmylou Babenkovou mohla porozprávať. Jej počiatočná nervozita rýchlo opadla a s nesmelým úsmevom začala odkrývať svoj príbeh. „Mám 66 rokov, pochádzam z mesta Sloviansk v Doneckej oblasti. Na Slovensku som od roku 2022, prišla som sem s manželom.“

V pohľade Liudmyly vidno veľkú bolesť, keď sa rozhovorí o svojom synovi a vnučke, ktorá trpí autizmom. Syn žije s rodinou v Kyjeve, kde je podľa jej slov všetko drahé. Keďže nemôže vycestovať, snažia sa im pomôcť aspoň na diaľku.

Pre vojnu boli donútení utekať už dvakrát. „Prvýkrát sme utekali pred Ruskom v roku 2014, druhýkrát v roku 2022. U nás doma je to hrozné,“ približuje.