Vždy sa dá modliť k Bohu a milovať ľudí

V obci žije vyše 3 000 obyvateľov, z toho 2 300 ľudí sa hlási ku katolíckej viere. V nedeľu a sviatky z nich reálne chodí na bohoslužby 30 až 40 percent.

„Cez týždeň máme jednu večernú svätú omšu, v nedeľu dve. Okrem toho máme svätú omšu v sobotu večer, s platnosťou na nedeľu. Zvykli si na ňu chodiť najmä seniori, ktorí potom v nedeľu strážia vnúčatá, aby ich rodičia a mladé rodiny mohli ísť do kostola v Pánov deň, čo je veľmi pekné gesto,“ hovorí tunajší kňaz a duchovný správca farnosti Michal Keblušek.

HĽADÁ, ČO JE POZITÍVNE

Trápi ho však nesprávny postoj niektorých rodičov k sviatosti krstu, ako i to, že si niektorí nedokážu vážiť vzácny dar sviatosti manželstva a najmä mladí žijú vo voľnom zväzku. Ale na druhej strane sú tu rodiny, ktoré uzavrú sviatostné manželstvo aj po rokoch.

„Kňazom som skoro štyridsať rokov a okrem farnosti v Udiči som pôsobil iba vo väčších farnostiach – v Rajci a v Púchove. Strečno je počtom farníkov zatiaľ najmenšia farnosť, a tak lepšie vidím do mnohých vecí a aj sa ma viac dotýkajú. Snažím sa hľadať predovšetkým to pozitívne a nesmierne ma nabíja fakt, že tu žije veľa ľudí, ktorí chodia do kostola denne.“

Teší ho aj bohatá účasť ľudí na svätej spovedi počas prvopiatkového týždňa. Obzvlášť vďačný je za ochotu a  horlivosť veriacich podieľať sa na prácach vo farnosti. Dokázali to aj počas nedávnej generálnej opravy kostola a výstavby krížovej cesty.

KOSTOL PO REKONŠTRUKCII

Patrónkou miestneho kostola je svätá Žofia. Pôvodný kostol v Strečne bol postavený v roku 1789. Nachádzal sa na ľavom brehu Váhu oproti dnešnému kostolu na suchom mieste, nie však bezpečnom pred povodňami a požiarom. Bol postavený jednoduchou stolárskou a tesárskou prácou z dreva. Terajší murovaný kostol bol dokončený v roku 1847. V rokoch 2020 – 2023 prešiel kompletnou rekonštrukciou.

„Práce pozostávali zo sanácie zvlhnutých základov kostola a sokla, novej drenáže, do sakristie sme zaviedli vodu. Nevyhnutné bolo kompletné odstránenie zvetranej a  vlhkom zničenej a odpadávajúcej omietky a rekonštrukcia elektroinštalácie.“

Stavba tiež získala novú fasádu. „Súčasťou boli aj fixačné a sanačné práce a oprava poškodených ríms, výmena poškodených častí krovu, oplechovanie, osadenie predsadených plastových okien. Popritom všetkom sa urobila aj výmena osvetlenia v interiéri, tiež generálna oprava organa, ktorý už vynechával a ťažko sa na ňom hralo,“ vymenúva Michal Keblušek.

S úctou dodáva, že veľkú rolu na mnohých prácach zohrali aj jeho predchodcovia. Fakt, že sa podarilo zohnať veľký obnos peňazí, považuje v dnešnej dobe takmer za zázrak. Zásluhu na tom majú predovšetkým obetaví veriaci a podnikatelia, ktorých farár oslovoval temer po celom Slovensku.

Obnovený kostol minulý rok posvätil žilinský biskup Tomáš Galis. I jeho zásluhou sa pri dôkladnom študovaní kroniky farnosti totiž zistilo, že kostol v minulosti nebol konsekrovaný.

TÚŽILI PO KRÍŽOVEJ CESTE

V čase opravy kostola prišli v mene veriacich miestni obyvatelia Pavol Ďurčo a  Peter Oberta za svojím kňazom s túžbou mať vo farnosti krížovú cestu kúsok za kostolom na pahorku Bôrek. „Spočiatku som mal obavy a nepovažoval som to za dobrý nápad, práce na rekonštrukcii kostola bolo v tom období vyše hlavy. No na druhej strane ma tešila ochota a záujem ľudí, veľmi ma to povzbudilo. Tak som nakoniec povedal, poďme do toho.“

Farnosť získala potrebný súhlas od Biskupského úradu v Žiline a následne aj od Pozemkového spoločenstva Strečno. Krížovú cestu začali stavať koncom roka 2021, práce trvali necelé dva roky. Ako prvý vybudovali kríž, postupne pribudlo 14 betónových kaplniek, do ktorých umiestnili rezby z lipového dreva. Reliéf Kristovho tela na kríži i jednotlivé zastavenia do kaplniek zhotovil rezbár Ján Palko zo Štiavnika.

Veriaci dielo podporili milodarmi a krížová cesta pomohla aj kostolu – ľudia, ktorí prichádzali na faru s milodarmi, prispeli zároveň na obnovu kostola. Každý darca dostal ďakovný list s čiastkou, ktorou prispel, no najväčšou odmenou bola posviacka v septembri minulého roka.

FUNKCIU KOSTOLNÍKA ZDEDIL

Jedným z častých návštevníkov kalvárie je František Melo, ktorý od roku 2019 vykonáva funkciu kostolníka. Pokračuje tak v rodinnej tradícii. „Môj pradedo, starý otec aj otec boli kostolníkmi. U nás sa to dedí z generácie na generáciu, tak táto funkcia akosi automaticky prischla aj mne. Občas mi pomáha brat. Nemusel som sa veľa učiť, keďže som už ako malý chlapec chodil do kostola a odpozoroval som, čo sa ako robí,“ hovorí s úsmevom.

„V predchádzajúcich rokoch sa v našej farnosti urobilo veľmi veľa roboty. Sme hrdí a vďační za túto krížovú cestu, obnovený kostol a za všetko, čo pre nás pán farár robí. Veľmi nás povzbudzuje a motivuje, preto sa dokážeme zmobilizovať a pomáhať, keď treba.“

MLÁDEŽNÍKOV JE MENEJ

Zuzana Brezániová je učiteľka v miestnej základnej škole. Páči sa jej najmä nenásilné šírenie viery cez kázne a príhovory farára. „Nerozkazuje, nehrozí, ale povzbudzuje. Keď niečo potrebuje, poprosí a nikdy nezabudne poďakovať a to na ľudí účinkuje najviac.“ A tak ich v kostole pribúda.

Sama je už roky aktívna farníčka, venuje sa najmä deťom a mladým. Detské sväté omše v pondelok podvečer obohacuje spevom i hrou na klavíri. Spolu s Elenou Kazimírovou pomáha s prípravou detí na prvé sväté prijímanie, tento rok ich je vyše dvadsať. Spolu s Petrom Kadášim každý rok organizuje aj Dobrú novinu.

Konštatuje, že kedysi bolo mladých ľudí nadšených pre vieru a prácu vo farnosti viac. „Mnohí odišli študovať do iného mesta, založili si rodiny a už nemajú toľko času. Škoda, že našu generáciu nemá kto nahradiť. Ale tí mladí, čo sa angažujú, to robia naplno.“ Nedávno vytvorili menší spevokol. Zatiaľ spievajú počas svätej omše na prvý piatok a pripravujú večery chvál.

ONLINE OMŠE POKRAČUJÚ

Krátko po nástupe Michala Keblušeka do Strečna sa začal kovid. Bolo pre neho ťažké slúžiť sväté omše bez ľudí, trápilo ho, že veriaci boli o tento veľký dar ukrátení. Preto najskôr začal s príhovormi cez webovú stránku a krátko nato zaviedli online vysielanie bohoslužieb z kostola, ktoré trvá dodnes. Vždy prvá svätá omša o 8.00 je šírená aj do éteru.

„Spočiatku som sa bál, že ľudia ostanú len pasívne pozerať svätú omšu doma. Našťastie sa moje obavy nenaplnili. Túto službu využívajú najmä chorí, ktorí nemôžu prísť do kostola. Som rád, že ich môžem takouto formou povzbudiť. Dokonca mám spätnú väzbu, že ich pozerajú aj moji bývalí farníci, že ich moje kázne obohacujú a  nezabudli na svojho kňaza.“

TICHÝ APOŠTOLÁT

Strečniansky farár uprednostňuje tichý, zato pravidelný apoštolát. Preto sa rozhodol spísať svoje kázne do kníh Božie slovo pýta každé srdce. Doteraz vyšli štyri. „Každý, kto je aktívny vo farnosti alebo s niečím pomôže, dostane knihu – má možnosť vybrať si pre neho aktuálnu tému. Najprv som váhal, či je to dobrý nápad, že mám vydať knihu kázní. Napokon som ich rozdal asi tritisíc.“

Keďže je Strečno menšia farnosť, má viac času na individuálne stretnutia a rozhovory s ľuďmi. Pozhovárajú sa o ich problémoch a naučia sa vidieť kňaza z iného, ľudskejšieho pohľadu. Obľúbenou formou nenásilného apoštolátu sú katechézy. Michal Keblušek hovorí, že ich využíva hlavne pri príprave mladých pred prijatím sviatosti birmovania. Tá sa koná v Strečne každé tri roky, naposledy bola vlani.

Mať katechézu je podľa skúseného kňaza oveľa náročnejšie ako si pripraviť kázeň, stojí to viac času a energie, ale prináša to výsledky. „Hovorím si, že všetko, čo do mladých vložíme, má zmysel. Čo môžeme, urobme, ostatné nechajme na Pána Boha. Myslím, že aspoň niečo v nich musí ostať a príde čas, keď sa vrátia. Hlavne, keď príde ťažšia chvíľa.“

PUTOVNÁ KAPLNKA

V Strečne už dlhší čas funguje spoločenstvo ružencového bratstva. Veľmi peknou aktivitou je putovanie kaplnky Panny Márie zázračnej medaily. Spomedzi veriacich sa našlo 75 rodín, ktoré si ju vždy v nedeľu večer medzi sebou odovzdávajú. V skupinkách sa stretávajú, modlia sa pri nej a rozjímajú. Na každú skupinku to vychádza dvakrát ročne.

„Vidím v tom veľký duchovný kapitál, ktorý do rodín prináša doslova zázraky. Vždy, keď mi veriaci oznámia, že majú kaplnku, vidím za tým ich veľkú radosť a vnútorný pokoj. Som rád, že pribúdajú rodiny, ktoré majú o kaplnku záujem.“

KAŽDÁ FARNOSŤ JE DAR

Každá farnosť bola pre Michala Keblušeka darom. „V každej som sa cítil dobre,“ konštatuje. „Aj som každú preto ťažko opúšťal. Aj túto mám rád. Cítim sa tu ako v rodine. Za všetky milosti som vďačný dobrotivému Pánu Bohu, za pomoc a ochranu Panne Márii, svätému Jozefovi a patrónom farnosti.“

V ťažších chvíľach, najmä teraz, keď má zdravotné problémy, mu pomáhajú obetaví spolubratia kňazi a horliví modliaci sa veriaci. Silu čerpá aj z myšlienky svätého Vincenta: „Keď prídu problémy a zdá sa, že sa nedá nič robiť, dajú sa vždy dve veci, ktoré majú veľkú silu – modliť sa a milovať,“ zakončuje svoje rozprávanie duchovný správca strečnianskej farnosti.