Oli a Dori pomáhajú misionárom

O: Čo si tak ticho, Dori? Hneváš sa na mňa?

D: Ale nie. Neviem prestať rozmýšľať o besede, na ktorej sme boli.

O: Myslíš tú po svätej omši s kňazom misionárom? Bolo to zaujímavé, však?

D: Áno, ale... Musí to byť veľmi ťažké. Videl si tie zvláštne veci, ale hlavne fotky, ktoré ukazoval? Koľko je tam hladných a chorých detí!

O: Veru. A my ohŕňame nos nad vyprážaným karfiolom.

D: Ja by som sa s nimi rada o ten karfiol podelila. Ale ako im ho pošleme?

O: Vieš, jedlo sa môže rýchlo pokaziť a tie hladné deti sú poriadne ďaleko. No v nedeľu bude v kostole zbierka na misie. Môžeme prispieť.

D: Keď ja žiadne peniaze nemám. Ale vieš čo? Poviem rodičom, nech mi poobede v cukrárni nekúpia koláčik, a peniaze, ktoré by zaň zaplatili, dám na misie.

O: To je výborný nápad, Dori. Ja to tak spravím tiež. Jeden koláčik mi nebude chýbať a bude ma hriať pocit, že som niekomu pomohol.

D: Dohodnuté, hneď to idem povedať rodičom. A mohli by sme to tak robiť každú nedeľu.

O: Počkaj, na tom sme sa nedohodli. A mám po koláčoch...

Ilustrácia: Peter Ličko