Oli a Dori slávia Veľkú noc

D: Oli, ja sa neviem dočkať Veľkej noci! Tie koláčiky v našej komore tak rozvoniavajú, vonku je krásne, všade vidím jarnú výzdobu… Len nerozumiem, prečo je v kostole ešte všetko také tmavé a smutné.

O: Neboj sa, čoskoro budeme oslavovať najväčšiu a  najslávnejšiu noc, aká kedy bola. A bude plná svetla!

D: Naozaj?

O: Áno, Dori. Keď trošku podrastieš a zvládneš byť dlhšie hore, pôjdeš s nami na Veľkonočnú vigíliu. Tá sa začína tak, že v celom kostole je úplná tma. Ako v rohu.

D: Och, ale to je strašidelné!

O: Vôbec nie. Mimo kostola sa pripraví oheň. Z tohto ohňa sa odpáli veľkonočný paškál, to je veľká svieca, ktorú si si už určite všimla v kostole neďaleko oltára.

D: Áno, spomínam si.

O: Táto svieca nám má pripomínať, že Kristus je svetlo sveta. Ježiš tým, že zomrel, porazil úplne všetko zlé, každý hriech, aj môj, aj tvoj.

D: A ako dlho bude v kostole potom ešte tma?

O: Už len chvíľočku, lebo od veľkonočného paškálu si odpália sviece všetci prítomní. Vyzerá to naozaj veľmi nádherne.

D: Takže Ježiš je vlastne sviecou uprostred tmy?

O: Povedala si to krásne, Dori. Presne tak. Ježiš je naše svetlo, aj keď sa nám nedarí, keď sme chorí či smutní. On je naša lampa uprostred tmy. Ale prečo si taká smutná, Dori?

D: Keď ja by som chcela mať takú sviecu doma.

O: Vieš čo, Dori? Poďme prekvapiť mamku a ocka a vyrobme si náš rodinný paškál.

D: To je skvelý nápad! Kamaráti, pridajte sa k nám.

Ilustračná snímka: Peter Ličko