S Viliamom Dobiášom sa učíme poskytnúť prvú pomoc (3)

Prvá pomoc je tlak v rane – prstom, dlaňou, podľa veľkosti rany na koži. Keď je takto krvácanie zastavené, človeku už nič nehrozí. Treba už len ísť na chirurgické ošetrenie.

Keď mám k dispozícii obväzy, jeden celý obväz dám do rany a druhým ho silno omotám. Najprv tri-štyri otočenia, aby som si to prichytil.

Potom začínam otáčať obväz čo najväčšou silou, aby bol tlak dostatočný. Môže sa stať, že človek začne o chvíľku cítiť tŕpnutie prstov. To nie je nebezpečné, len nepríjemné. Keby to ešte krvácalo, zoberiem ďalší obväz a omotám ho druhým obväzom ešte silnejšie. (obr. 1)

Snímka: Erika Litváková

V rámci prevencie šoku spravím tepelný komfort – po ošetrení zabalím pacienta do fólie. Chránim ho pred stratami tepla a nedávam mu piť tekutiny, pretože by mohol vracať, čo by len prehĺbilo stratu tekutín.

Keď vnikne do tela cudzie teleso (nožík, šíp, kôl), prepichne nejakú cievu vnútri, ale zároveň cievu aj upcháva. Preto cudzie teleso zásadne nevyťahujem. Keď nemám žiadne pomôcky, ošetrím to tak, že tlačím okraje rany k cudziemu telesu a do hĺbky, aby som spomalil vnútorné krvácanie, ktoré tam je pravdepodobné.

Toto je dostatočná prvá pomoc; už len čakám na záchrannú službu. Ak je cudzie teleso na mieste, kde to viem obviazať, dám dva nerozmotané obväzy po stranách cudzieho telesa, aby som ho zafixoval. Ďalším obväzom to budem obväzovať, ale tak, aby som nešiel cez cudzie teleso, ale aby som ho obchádzal zo strán. (obr. 2)

Snímka: Erika Litváková