Jednota si žiada aj odpustenie

Žilina je známa dlhoročnou ekumenickou tradíciou. „Myšlienka jednoty a ochota stretávať sa pretrvávajú napriek personálnym obmenám vo farnostiach a zboroch,“ potvrdzuje hovorca Žilinskej diecézy ZDENO PUPÍK (55).
Lívia Dvorská 17.07.2025
Jednota si žiada aj odpustenie

ZDENO PUPÍK (1970), rodák zo Zborova nad Bystricou, bol za kňaza vysvätený v roku 1996. Na starosti mal pastoráciu mládeže, pôsobil ako rektor v niekoľkých žilinských kostoloch. V súčasnosti je hovorca Žilinskej diecézy, podieľa sa na organizácii ekumenického života v Žiline. Snímka: archív –ZP–

V centre vašej diecézy sa roky darí uskutočňovať ekumenizmus, pestovať jednotu medzi kresťanmi. Kde hľadať korene?

Žilina je mesto s dlhou ekumenickou tradíciou. Keď som sem prišiel pred takmer tridsiatimi rokmi, neraz mi spomínali, ako v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia v nedeľu popoludní spoločne korzovali katolícky farár Tomáš Ružička, evanjelický farár Fedor Richard Ruppeldt a  niekedy aj židovský rabín Hugo Stránsky.

Celé mesto videlo, ako spolu komunikovali. Boli očividným príkladom, že sa dá hľadať k sebe cestu. V Žiline je tiež pochovaný katolícky kňaz páter Vendelín Javorka, SJ, ktorý pestoval ekumenické vzťahy na Ukrajine, v Číne a v Ríme, kde stál na čele inštitúcie pripravujúcej misionárov do pravoslávneho Ruska.

V Žiline máme teda na koho nadväzovať. V Žiline funguje aj spoločenstvo Ekuza. Čo je obsahom jeho činnosti?

V roku 1999 vzniklo neformálne združenie Ekuza, čo znamená ekumenická Žilina. Združuje duchovných pôsobiacich v meste za Rímskokatolícku cirkev, Gréckokatolícku cirkev, Evanjelickú cirkev augsburského vyznania, Cirkev bratskú, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Otvorený kresťanský zbor a niekedy medzi nás chodil aj zástupca Pravoslávnej cirkvi.

Nedeliteľnou súčasťou Ekuzy je aj zástupca Židovskej obce. Združenie sa za tie roky obmieňalo podľa personálneho obsadenia farností a cirkevných zborov, ale myšlienka jednoty a ochota stretávať sa zostali.

Prirodzene, ak sme chceli ponúknuť nejaké aktivity, hľadali sme možnosti a prejavovali sme dobrú vôľu pre spoločné dielo. Takto niektoré protestantské cirkvi opustili takzvaný Aliančný týždeň a pridali sa k Týždňu modlitieb za jednotu kresťanov, ako ich máme upravené v Katolíckej cirkvi.

Aký bol motív, aby sa pridali k spomínaným modlitbám v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov?

Nemalo by zmysel modliť sa za jednotu každý osve. Bolo to pekné ústretové gesto. A tak každý rok od 18. do 25. januára putujeme od jedného kostola alebo modlitebne k druhej.

Vychádzame z programu, ktorý ponúka Konferencia biskupov Slovenska a ktorý si každá denominácia upraví podľa vlastnej tradície. U nás to má v Kostole svätej Barbory podobu bohoslužby slova.

Na stretnutí dostane slovo zástupca každej cirkvi či zboru. Raz do roka ponúkame aj ekumenický evanjelizačný multižánrový festival Týždeň kresťanskej kultúry. Inšpiráciou bol rok 2010, keď sme slávili celoslovenský Rok kresťanskej kultúry.

Verejnosti ponúkate spoločnú aktivitu inšpirovanú Svätým písmom. O čo konkrétne ide?

Prečítajte si celý článok. Zaregistrujte sa a predplaťte si katolickenoviny.sk

online predplatné

S predplatným získate
neobmedzený prístup ku všetkým článkom