Chorobu si nevybrali naschvál

U zdravého človeka by pravidelné prijímanie potravy malo byť niečo prirodzené čo ho navonok nezväzuje alebo neobmedzuje.

Kde sa vôbec v človeku berie tento problém? 

Príčina vzniku porúch príjmu potravy (PPP) nie je jedna. Ide o komplex príčin, alebo skôr rizikových faktorov. Myslím tým, že napríklad najčastejšie ochorejú dievčatá vo veku dospievania, čiže ženské pohlavie a vek sú rizikové faktory. Ďalej napríklad takým potvrdeným rizikovým faktorom je genetika. Ak sa v rodine vyskytuje niekto, kto trpí nejakou formou poruchy príjmu potravy, prípadne aj inou psychickou poruchou, pravdepodobnosť, že ochorejú jeho deti, je o niečo vyššia ako v rodine, kde sa také ochorenie nevyskytuje.

Významným faktorom, ktorý napomáha vzniku PPP, je aj stres alebo záťaž v podobe bolestnej traumy v živote mladého človeka. Či už je to strata niekoho blízkeho, rozpad rodiny, závažné zdravotné alebo iné rodinné problémy, neprijatie rovesníckou skupinou, šikana a podobne. 

Kto je problémom najčastejšie dispozične ohrozený?   

Ako som spomenula, sú to najčastejšie dievčatá vo veku od 11 do 19 rokov; zriedka sa stáva, že ochorejú aj dievčatá pred 10. rokom života alebo ženy po dvadsiatke. Medzi pacientmi sú aj chlapci, avšak je ich menej. Na 10 dievčat pripadá 1 chlapec. Tieto deti spájajú špecifické osobnostné črty. Takmer vždy ide o veľmi senzitívne - citlivé deti, s vyššou mierou úzkostlivosti. Bývajú často príliš zodpovedné, spoľahlivé, ambiciózne, pracovité, zamerané na výkon. Vo výkone sú až nadmerní detailisti, s črtami perfekcionizmu, rady sa držia rutiny, sú menej flexibilné. Ak sa niečomu venujú, robia to na 100 percent. 

Existuje viac možností porúch príjmu potravy. Ktoré sa najviac opakujú?

Mentálna anorexia, čiže úmyselné chudnutie s cieľom dosiahnuť čo možno najnižšiu hmotnosť. A mentálna bulímia, kde je podobne intenzívna túžba po štíhlosti, ale v stravovaní je reštrikcia stravy striedaná so záchvatovitým prejedaním sa a následným zbavovaním sa prijatých kalórií, najčastejšie vracaním.

U oboch sa môže vyskytovať  kompenzačne neprimerane intenzívne cvičenie a až nutkavý nadmerný pohyb. Pacienti nedokážu oddychovať, sú v permanentnom napätí, a tak aj v pohybe. V súčasnosti sa často obe kombinujú s ortorexiou, čiže až chorobnou posadnutosťou zdravou stravou. 

Ako sa dajú odhaliť príznaky tohto ochorenia? Na čo si treba dávať pozor? 

Často tieto ochorenia vznikajú pomaly. Niekedy si rodičia ani nevšimnú, ako dieťa stratilo významnú časť svojej váhy. Pacienti niekedy príznaky dlho skrývajú a len niektorí sa priznajú a následne požiadajú o pomoc. Zo začiatku zo stravy vylúčia len sladké a niektoré „nezdravé“ (vyprážané a mastné) jedlá. Neskôr začnú zmenšovať porcie alebo úplne vynechávať jedlá.

S tým ide ruka v ruke úbytok na hmotnosti, ktorý je u detí pomerne rýchly. Vtedy zvyčajne začne byť dieťa unavené, mení sa jeho nálada. Často sa z veselého a aktívneho dievčaťa stane smutné alebo podráždené, ktoré vyhľadáva samotu. Ktorýkoľvek z týchto príznakov, prípadne viacero naraz by malo byť varovným signálom. Sú rodičia, ktorí dokážu zachytiť príznaky veľmi skoro.

Aké komplikácie môže priniesť ochorenie do života?

Komplikácie sú predovšetkým zdravotné. Dieťa vo vývoji potrebuje dostatok živín, vitamínov a určité množstvo kalórií na to, aby mohlo rásť a byť zdravé. Ak sa množstvo živín postupne zníži na minimum, je dieťa ohrozené komplikáciami takmer v každom orgánovom systéme. Oslabené je srdce, tráviaca sústava, obličky, centrálna nervová sústava, kosti, pohlavné orgány.

Mladí pacienti sú ohrození aj pridruženými psychickými poruchami - depresívnym a úzkostným prežívaním, sebapoškodzovaním, nutkavými myšlienkami a správaním.

Je vôbec možné realizovať určitú prevenciu? 

Prevenciu považujem za veľmi dôležitú. Vďaka nej majú potom rodičia, prípadne aj mladí ľudia dostatok informácií, poznatkov a môžu ochorenie zachytiť včas, čo zvyšuje šancu úplného vyliečenia alebo sa dokážu tomuto ochoreniu úplne vyhnúť.

Študentka Valentína Sedileková, ktorá sa sama lieči z poruchy príjmu potravy, rozbehla projekt Chuť žiť. Formou workshopov a verejných diskusií vzdelávame tínedžerov na školách, ale aj rodičov, učiteľov, vychovávateľov, trénerov či športovcov. Som za tento projekt veľmi vďačná. 

Čo by ste odporúčali rodine, ktorej člen trpí ochorením PPP?

Zaobchádzať s chorým človekom citlivo a láskavo, nevyčítať, netrestať ho. Poruchy príjmu potravy, to je ochorenie ako akékoľvek iné a pacient, ktorý ním trpí, si ho nevybral naschvál, ani z trucu. Niekde hlboko vnútri prežíva obrovský strach a utrpenie. Najviac mu pomôžeme, keď čo najskôr oslovíme odborníka pediatra, endokrinológa, detského psychiatra a následne aj detského psychológa.