Dobrým kritériom je ovocie

Čo je ľudová zbožnosť a prečo to nie je len folklórny pozostatok minulosti?

V užšom zmysle sú to púte, ruženec, procesie, kríže pri cestách či úcta k Panne Márii a svätým; v širšom je to spôsob, akým človek nadväzuje vzťah s Bohom a s tým, čo ho presahuje – cez modlitbu, ticho či prírodu. Folklór a zbožnosť by som nestaval proti sebe. Jedno i druhé prenáša medzigeneračnú múdrosť: folklór najmä cez umenie a kultúrnu pamäť, zbožnosť cez živý vzťah s Bohom. Rozdiel je v tom, či forma zostala len pripomienkou minulosti, alebo cez ňu človek dnes prosí, ďakuje a mení svoj život.

Prečo by sme nemali odmietať prejavy, ktoré sa nám zdajú prežité?

Za starým gestom býva príbeh, ktorý na prvý pohľad nevidíme. Človek môže vidieť iba opakované slová, zatiaľ čo ten, kto sa ich modlí, v nich nesie chorobu dieťaťa, stratu blízkeho či desaťročia práce na sebe. Skôr než gesto odmietneme, oplatí sa opýtať: Čo pre vás znamená? Kto vás ho naučil? Ani odstup od tradície netreba hneď odsúdiť. Ak je tradícia živá, nebojí sa otázok. Rozlišuje medzi formou, ktorá môže zaniknúť, a skúsenosťou, ktorú treba uchovať a nanovo vyjadriť.