Jej skladby a piesne patria deťom

Blízko k hudbe ste mali od detských čias. Mali ste už vtedy jasno v tom, že vás bude hudba živiť?

Moji rodičia nie sú hudobníci, ale hudbu majú radi. Spievala som už od malička a v škôlke ma pani učiteľka „objavila“. Rodičia ma prihlásili do základnej umeleckej školy (ZUŠ), kde som začala chodiť, až keď som išla do prvého ročníka na základnú školu. Bola to trieda s rozšíreným vyučovaním hudobnej výchovy, kde som začala hrať aj na zobcovej flaute a už to išlo.

Vždy som chcela byť speváčkou, ale akosi mi to zatiaľ nevychádza, tak sa snažím svoje vedomosti posunúť „mojim“ deťom v ZUŠ-ke. 

Kedy a za akých okolností prišlo vaše rozhodnutie nielen deti učiť, ale pre ne aj tvoriť?

Asi keď ma po strednej škole prvýkrát neprijali na konzervatórium v Bratislave. Tak som sa rozhodla, že pôjdem na vysokú školu, kde som nejaký čas študovala učiteľstvo hudobného umenia a psychológiu.

Keď som sa vrátila domov, krátky čas som zastupovala/vyučovala spev v ZUŠ-ke a neskôr som šla na prijímačky na konzervatórium v Košiciach, kde ma zobrali. Po nejakom čase som sa zamestnala v súkromnej ZUŠ-ke v rodnom Humennom, kde pracujem až doteraz.

Najprv som učiť až tak nechcela, ale neskôr som zistila, že to je to, čo viem a chcem robiť. Čo sa týka tvorenia piesní, len som využila to, čo mi ide, a chcela som vedieť, ako deti zareagujú.

S radosťou konštatujem, že celkom sa to ujalo. Niektoré moje piesne a skladby sme spievali a hrali na koncertoch a súťažiach.

Medzi vašimi hudobnými dielami nájdeme napríklad aj zbierku pre začiatočníkov Na dobrú noc. Obsahuje štyri príjemné, nenáročné skladbičky pre altovú zobcovú flautu s jednoduchým sprievodom gitary. Niektoré skladbičky sa dajú zahrať aj na sopránovej či sopráninovej zobcovej flaute, alebo aj na husliach. Ako sa osvedčili vaše skladby v praxi? 

Skladby hrávame aj na súťažiach, kde získavame skvelé umiestnenia a zároveň sa deti tešia, že je to niečo nové. S niektorými mojimi skladbami som sa stretla na hudobných podujatiach v podaní iných žiakov, a myslím, že mali celkom úspech.

Ale to nie je podstatné. Dôležité je to, že majú slúžiť deťom, a keď vidím, že sa páčia a hrajú sa, tak ma to teší. Preto som aj začala tvoriť. Nie pre môj „úspech“, ale pre deti. 

Kedy zvyknete tvoriť a ako si vytvárate vhodnú atmosféru?

Keď mám náladu a chuť, tak sa nejaké skladby aj pritrafia. Niekedy stačí malý motív, ktorý si prehrávam v pamäti, a potom to už ide samo. Takt po takte. Ale nie vždy sa to podarí na prvýkrát. I keď zo svojej skúsenosti viem, že tie najlepšie skladby/piesne vzniknú pomerne rýchlo.

Venujete sa aj skladaniu pesničiek pre deti. Dokonca by ste časom chceli vydať pre ne album. Aké témy sa v nich najčastejšie ocitajú a ako sa vám tvorí pre deti?

Piesne pre deti tvorím veľmi rada a je to pre mňa oveľa jednoduchšie, ako tvoriť pre dospelých. V detských pesničkách viete použiť doslova všetko. Deti môžu spievať o počasí, tráve, slniečku, mamičke, psíkovi, kamarátovi, škole - o hocičom a vždy to bude milé. Ak Pán Boh dá, tak by som chcela vydať album spolu s mojimi žiakmi.

Aké odozvy máte od detí v súvislosti s vašimi pesničkami?

Myslím, že dobré. Sú celkom rady, že spievajú niečo nové, ešte neodprezentované pred verejnosťou a snažím sa ich v písaní piesní aj motivovať.

Často sa hovorí, že deti sa musia denne doma venovať hodiny svojmu hudobnému nástroju a že ich to časom prestáva baviť. Ako sa snažíte motivovať svojich žiakov, aby sa hudobný nástroj pre ne stal niečím viac než len povinnosťou či zbožným želaním ich rodičov, ktorí túžia mať doma „virtuóza“?

Veľa závisí od žiaka. Ak sa mu chce a má pevnú vôľu, odhodlanie a do značnej miery aj talent, cvičiť bude. To je môj názor. Samozrejme, snažím sa žiaka „hudobne vypočuť“. To znamená, že skladby/piesne nevyberám len ja s tým, že budeš hrať/spievať to, čo chcem ja, ale nechám výber piesní/skladieb aj na žiaka a spoločne si potom vyberieme tú najvhodnejšiu.

Snažím sa k deťom vybudovať vzťah, aby mi dôverovali a cítili sa na hodine dobre. To je to podstatné, aby sa žiak cítil dobre a rád chodil na hodiny, potom začne vnímať cvičenie ako niečo, čo ho baví. 

Pred časom ste sa stali autorkou Vianočnej piesne, kde rezonuje myšlienka o vzájomnej spolupatričnosti, láske a zmierení. Čím sú pre vás Vianoce, a to aj z toho kresťanského hľadiska?

Pre mňa sú Vianoce tým najkrajším obdobím v roku. Žiaľ, pre mnohých je to čas, keď sa náhlia za darčekmi, nákupmi, ale predovšetkým by to mal byť čas pokoja a lásky.

Presne ako spievam v tej pesničke: všetci sme so sebou navzájom zmierení. A to je pre mňa asi to najviac – odpustenie, mier a taktiež nádej, že k nám prišiel niekto, kto by nám vniesol do našich sŕdc pokoj a lásku.

Vianočné sviatky u vás doma asi nemôžu byť bez hudby či vianočných kolied. Máte niektorú z nich, ktorá je vášmu srdiečku zvlášť blízka?

Mne sa páčia všetky vianočné pesničky. Ale ak si mám vybrať jednu, tak by to bola koleda Plesajte všetci ľudia. Tú som spievala prvýkrát v škôlke a celkom sa mi podarila, aspoň mi to tak povedali.
Čo by ste zaželali nielen svojim žiakom, ale aj ostatným ľuďom k blížiacim sa vianočným sviatkom a novému roku?
Prajem každému, aby v sebe našiel pravý zmysel Vianoc, a hlavne veľa zdravia, šťastia, Božieho požehnania, vzájomnej podpory a lásky v kruhu svojich milovaných.