Kvalitné zmluvy nevyvolávajú spory

Kto stál za ideou bilaterálnej zmluvy so Svätou stolicou?

Autorom myšlienky Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou bol Anton Neuwirth, prvý veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici. Ministerstvá zahraničných vecí oboch strán začali rokovania na zmluve v roku 1994. Gestorom sa stalo slovenské ministerstvo zahraničných vecí, pričom sa koordinovalo trinásť ďalších ministerstiev. Spoločne sa z našej strany pripravoval text, ktorý sa konfrontoval s vatikánskymi expertmi.

Prečo za Katolícku cirkev vystupovala Svätá stolica?

Svätá stolica je subjektom medzinárodného práva, ktorý môže uzatvárať zmluvy. Svätá stolica je právny subjekt, Katolícka cirkev je nadnárodná organizácia.

Okrem iných odborníkov ste sa vo významnej miere na zmluve podieľali aj vy.

Možno si môžem prisvojiť to, že som previedol myšlienky Antona Neuwirtha do právnej podoby textu a prácu na príprave základnej zmluvy som za ministerstvo zahraničných vecí koordinoval. Na procese vyjednávania sa okrem mňa zúčastňovali desiatky rôznych expertov a zmiešaná medzinárodná komisia na úrovni členov vlády, ako aj siedmich biskupov, vedených apoštolským nunciom v SR. Osobne ma teší, že zmluvný systém úpravy vzájomných vzťahov cirkví, náboženských spoločností a štátu na Slovensku je príkladom aj pre zahraničie. Za 24 a 22 rokov zmluvy nevyvolali jediný spor, ktorý by riešili súdy alebo ktorý by spôsoboval právne problémy. To znamená, že ich kvalita musí byť mimoriadna. Možno je to práve preto, že zmluva so Svätou stolicou mala veľa odporcov, a tiež preto, že bola konzultovaná s každou cirkvou a náboženskou spoločnosťou.

Pred voľbami sa hovorilo o zrušení vatikánskych zmlúv. Aký je v tom rozdiel?

Vatikánska zmluva je neodborná skratka pre Základnú zmluvu so Svätou stolicou, prípadne akúkoľvek medzinárodnú zmluvu so Svätou stolicou.

Má zmluva nejakú súvislosť so zákonom o postavení cirkví z roku 1991?

Po politických zmenách v roku 1989 sa intenzívne rozmýšľalo o usporiadaní vzťahov medzi cirkvami a náboženskými spoločnosťami, najmä Katolíckou cirkvou, Evanjelickou cirkvou a. v. a Židovskou náboženskou obcou, pretože počas totality išlo zo strany štátu najmä o ich kontrolovanie. Po novembri 1989 bolo treba všetky práva a slobody cirkví istým spôsobom konštituovať. Bol prijatý zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností číslo 308 z roku 1991, ktorý určil základné črty prístupu štátu k všetkým cirkvám. Zákon však určuje tento prístup plošne.

Čo je výhodou týchto zmlúv?

Po prvé: zmluvy nie sú plošné ako zákon pre všetky cirkvi. Po druhé: keď sa takéto zmluvy uzatvárajú so solídnym partnerom, ktorým Svätá stolica bez pochýb je, zvyšuje to renomé Slovenskej republiky. Základná zmluva so Svätou stolicou je pre nás výkladnou skriňou toho, že sme kultúrny a civilizovaný štát. Slovenská republika má uzatvorených viacero bilaterálnych zmlúv o priateľstve a spolupráci so štátmi. To je celkom bežná záležitosť.

Je to bežné aj pre Svätú stolicu?

Vtedy bolo už vo svete uzavretých približne 152 takýchto zmlúv medzi štátmi a Svätou stolicou.

Prečo sú základné zmluvy dve?

Na základe toho, že všetky cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku majú podľa našej ústavy a podľa zákona z roku 1991 rovnaké právne postavenie, práva a povinnosti, bolo potrebné okrem zmluvy so Svätou stolicou uzavrieť podobnú zmluvu aj s ďalšími cirkvami a náboženskými spoločnosťami.

V čom sa tieto základné zmluvy líšia?

Keď si prečítate obidve zmluvy publikované v Zbierke zákonov, zistíte, že sú tam asi len dve vety iné. Ide iba o technické otázky, ako napríklad, že zmluvnými stranami je Svätá stolica a Slovenská republika, respektíve sú to iné cirkvi a náboženské spoločnosti. Obsahovo sú jedna aj druhá zmluva takmer totožné.

Má medzinárodná bilaterálna zmluva prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky?

Vždy som rád, keď sa táto námietka vysvetľuje. Ak niekto povie, že medzinárodná zmluva, teda zmluva so Svätou stolicou, má podľa našej ústavy prednosť pred zákonmi, teda je oveľa vyššie postavená než zmluva s inými cirkvami, lebo tie sú vnútroštátne – tak tento argument nie je správny. Po prvé: na obidvoch zmluvách je uvedená Slovenská republika, ktorá sa zaväzuje ako štát. Po druhé: v ústave aj v zákone 308/1991 je vyjadrená rovnosť cirkví a náboženských spoločností.

Čo to znamená?

To znamená, že keby sa akékoľvek práva vykladali inak pre Katolícku cirkev a inak pre ostatné cirkvi a náboženské spoločnosti, každá z nich sa môže odvolať na ktorúkoľvek z týchto dvoch zmlúv, pretože všetky cirkvi a náboženské spoločnosti sú si rovné. Čiže keď má Katolícka cirkev nejaké právo, nemôže mať iná cirkev toto právo umenšené. Ale aj Katolícka cirkev sa môže obrátiť o svoje práva z hľadiska zmluvy s ostatnými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Preto sú aj zmluvy takmer identické. To je právna vec: jedna zmluva pre jedného, druhá zmluva pre druhého, a zároveň ústava hovorí, že sú si rovní.

Takže vlastne jedna zmluva podporuje druhú?

Hoci je pravda, že medzinárodná zmluva má vyššie postavenie a ústavou ustanovenú prednosť pred zákonmi a druhá zmluva je vnútroštátna, nehrá to žiadnu rolu v aplikačnej rovine. Podľa ústavy máme rovnaké práva, preto nemôže nastať stav, že niekto má menej práv než ten druhý.

Ako táto zmluva definuje vzťah Katolíckej cirkvi a Slovenskej republiky, čo sa týka financovania Cirkvi?

V článku 20 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou je ustanovené len to, že zmluvné strany uzavrú osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi.

Takže v základnej zmluve sa nepíše nič o finančnej odluke?

Nie, nepíše sa. Dôležité je pochopiť, že táto zmluva ustanovuje nezávislosť a autonómnosť jednak Slovenskej republiky a jednak Svätej stolice a Katolíckej cirkvi. V preambule základnej zmluvy publikovanej v Zbierke zákonov SR pod číslom 326/2001 sa uvádza, že Slovenská republika vychádza zo svojich ústavných noriem a Svätá stolica z dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu a kánonického práva. To znamená, že Svätá stolica musí rešpektovať našu ústavu a my musíme rešpektovať kánonické právo. To je veľmi dôležitý moment, lebo právny poriadok dáva obraz o tom, aký vzťah je medzi dvoma zmluvnými subjektmi. Či je to nadradenosť, podriadenosť, alebo naopak, rovnosť.

Čo je základom tejto zmluvy?

Náboženská sloboda. V článku 2 sa uvádza, že Slovenská republika uznáva právo Katolíckej cirkvi v Slovenskej republike a jej členov na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahŕňa najmä verejné vyznávanie, hlásanie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení poslania Katolíckej cirkvi, vykonávanie jej kompetencií ustanovených kánonickým právom, vykonávanie vlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym prostriedkom a spravovanie jej vnútorných vecí. Svätá stolica garantuje, že Katolícka cirkev využije všetky vhodné prostriedky na mravné formovanie obyvateľov Slovenska v prospech spoločného dobra podľa princípov katolíckej náuky v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Táto zmluva nežiada nič, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Aký význam má táto zmluva, keď hovoríme o odluke cirkví od štátu?

Odluka cirkví od štátu bola touto zmluvou dovŕšená, okrem financií. Lebo odluka a finančná odluka sú dve rôzne veci. Základná zmluva jednoznačne ustanovuje, že ani jedna z jej strán sa nebude vzájomne ovplyvňovať, že oba subjekty sú nezávislé a autonómne.

Verejnosť to však často vníma zmätočne.

Áno, preto sa hovorí: rýchlo zrušme vatikánske zmluvy. Ale základná zmluva nemá vôbec nič spoločné s finančnou odlukou. Článok 20 hovorí len to, že sa uzatvorí osobitná medzinárodná zmluva o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi. Ale aká zmluva to môže byť, sa tam nepíše. Môže to byť zmluva, ktorá bude plne vychádzať zo súčasného zákona o financovaní cirkví a náboženských spoločností a zachová tento dotačný model, ale aj taká zmluva, ktorá úplne zmení platný zákon. V základnej zmluve nie sú presnejšie ustanovenia, ktoré by hovorili, či má ísť o dotačný, separačný alebo iný model. Z hľadiska všetkých otázok sa zmluvy zakladajú na modeli spolupráce. Ponecháva sa však na obidve strany, aký finančný model sa zvolí. Znovu by však išlo o dve zmluvy: o zmluvu o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi a o zmluvu o finančnom zabezpečení ostatných registrovaných cirkví a náboženských spoločností.

Ale osobitné zmluvy týkajúce sa iných oblastí sú už uzavreté.

Základná zmluva odsúva štyri oblasti na osobitné zmluvy. Z týchto osobitných oblastí sú dve uzavreté: Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní a Zmluva o duchovnej službe katolíckym veriacim v Ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR. Doteraz však neboli uzavreté zmluvy o financovaní a o výhrade vo svedomí.

Čo by podľa vás spôsobila prípadná finančná odluka?

Ak by sme chceli zmeniť celý systém financovania cirkví, bol by to, samozrejme, prelom a v istom zmysle aj revolúcia, lebo u nás je 120-ročná tradícia dotačného modelu, ktorý vznikol ešte za Rakúsko-Uhorska. Ale zmena je možná, základná zmluva tomu nebráni. V civilizovanej spoločnosti by s tým však mali súhlasiť všetky registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. Tiež by sa musela viesť široká, reprezentatívna, kvalitne analyticky podporená a dostatočne dlhá prípravná odborná a spoločenská diskusia, tak ako to demokratické princípy v tejto veci vyžadujú.