Ľudové misie vždy prinášajú duchovný úžitok

Ľudové misie možno označiť ako apoštolskú prácu kňazov, ktorí sú splnomocnení cirkevnou autoritou dočasne vykonávať pastoráciu v danej farnosti s cieľom dôkladnej náboženskej obnovy všetkých farníkov. Oslovili sme otca Viktora Mišutha CSsR, ktorý na tomto poli duchovne pôsobil a má skúsenosti z účinkovania misijných tímov, aby nám objasnil začiatky ľudových misií na Slovensku, ako aj aktuálnu situáciu.

Z čoho pramenila potreba ľudových misií na Slovensku? 

Ľudové misie sa od začiatku považovali za mimoriadny prostriedok duchovnej starostlivosti, slúžiaci na obnovenie a prehĺbenie náboženského života farností. V závislosti od potrieb, spôsobov ohlasovania sa misijné systémy prispôsobovali novým pastoračným výzvam. Robili to veľkí misionári ako: Ignác z Loyoly, Karol Boromejský, Claudio Acquaviva SJ, František Saleský, Vincent de Paul, Ján František Régis CM, Leonard z Porto Maurizio OFM, Pavol z Kríža CP a Alfonz de Liguori, ktorý prepracoval systém súčasných pravidiel ľudových misií. 

V poslednej tretine 19. storočia sa ľudové misie začali presadzovať aj na Slovensku. V tom čase bola na Slovensku neutešená nábožensko-spoločenská situácia. Veľkým problémom bolo nadmerné požívanie alkoholu, ktoré privádzalo rodiny k hmotnej a mravnej skaze. Dôvodom bol predovšetkým ťažký život a chudoba.

Pre slabé sociálne pomery krajinu zasiahla vlna vysťahovalectva. Mnohí odchádzali natrvalo alebo na určité obdobie, čo negatívne vplývalo na rodinný život a morálku, keďže z cudziny si prinášali rôzne zlozvyky. Hospodársko-sociálne pomery v najchudobnejších kopaničiarskych oblastiach Slovenska podnietili zase vandrovné zamestnanie drotárov, ktoré poznačilo rodinný život, lebo drotári prichádzali domov z vandroviek po cudzine len raz za dva-tri roky a ťažké poľnohospodárske práce vykonávali často ženy.

V snahe o prehĺbenie náboženského a mravného života kňazi začali do farností pozývať misionárov. Rehole, ktoré konali ľudové misie, nemali dostatok misionárov pre vidiek, kde sa hovorilo slovensky. Slovenskí veriaci sa s misiami vedenými redemptoristami stretli prvý raz na pohraničí v Starých Hamroch (okres Frýdek-Místek) v roku 1869. Hoci vtedy ešte ich farár o misie nemal záujem, neskôr chýr o tom, aký účinok majú misie redemptoristov, priviedol českých misionárov na severné Slovensko.

Kedy sa konali prvé ľudové misie na Slovensku? 

Prvé ľudové misie robili redemptoristi z Čiech na Slovensku v roku 1874 v Hornom Vadičove (okres Kysucké Nové Mesto). So schválením nitrianskeho biskupa Augustína Roškovániho pozval redemptoristov tamojší farár Ján Lerch na návrh kaplána Jána Kmoška, ktorý bol poverený vedením Bratstva posvätného ruženca.

Ján Kmoško usúdil, že posilneniu a rozšíreniu bratstva (včlenené boli doň spolky striezlivosti) by prospeli ľudové misie. Pôvodne chcel pozvať poľských dominikánov, zakladateľov ružencového bratstva, ale tunajší veriaci poľsky nerozumeli. Keď sa dopočuli o redemptoristoch v Koclířove (okres Svitavy), pozvali ich.

Zaujímavosťou bolo, že hoci na pozvánke bola nesprávna adresa kláštora, lístok si adresáta našiel. Rektor domu páter Jan Hayker (1806 – 1893) síce zo začiatku ani nevedel, či sa v tej farnosti hovorí maďarsky alebo slovensky, ale keď sa dozvedel, že tam hovoria slovensky, pozvanie prijal. Tak bola cesta k prvej misijnej činnosti redemptoristov medzi Slovákmi v hornom Uhorsku otvorená. Dlhé roky na posilnenie duchovného účinku misionári povzbudzovali k vstupu do bratstiev posvätného ruženca, podľa čoho tiež misie nazývali aj ružencové misie. 

Bolo cítiť ich výpadok v rokoch 1950 - 1989? 

Samozrejme, viac ako štyridsať rokov ateizácie a propagandy poznačilo celú spoločnosť. Po revolúcii sa síce počet praktizujúcich veriacich v kostoloch zvýšil, ale pôvodné spôsoby pastorácie, používané vyše 40 rokov, sa ukázali málo účinné. Do pastoračných aktivít sa postupne pripájali aj rehole podľa jednotlivých zameraní. Tiež redemptoristi začali hľadať spôsob, ako opäť uviesť do života to, čo im je vlastné – ľudové misie.

Nová generácia redemptoristov však s misiami nemala žiadne skúsenosti, boli formovaní na inú situáciu a činnosť. S prípravou misionárov vyšla v ústrety Varšavská provincia redemptoristov. Viceprovinciál Róbert Bezák poslal prvých nádejných misionárov do takzvaného tirocínia (druhý noviciát) v Poľsku, kde sa učili robiť misie.

Po ukončení misijnej formácie sa v roku 1993 v Partizánskom uskutočnili prvé misie. Tie vyzneli viac ako symbolicky, keďže pred ich zrušením sa tam konali naposledy v roku 1950. Začali novú etapu ľudových misií na Slovensku. V prvom období bolo cítiť dlhoročný výpadok misií. Prichádzalo množstvo veriacich aj zo širšieho okolia, mnohí si robili generálne spovede. Spovedalo sa denne šesť až osem hodín, niekedy aj do noci. Ľudia boli ochotní čakať na svätú spoveď celé hodiny.

Aké boli celomestské bratislavské misie?

Celobratislavské misie usporiadané v roku 2010 boli akciou, ktorá sa na Slovensku svojím rozsahom a obsahom konala prvýkrát. Inšpirovali sa príkladom z európskych miest (Viedeň, Paríž, Lisabon, Brusel, Budapešť či Galway v Írsku). Do misií, ktoré koordinovali redemptoristi, boli zapojení nielen kňazi a rehoľníci z 11 reholí, ale aj laické spoločenstvá, mládež, dokonca aj deti. 

Celomestské misie chceli osloviť človeka aj mimo priestoru chrámu. Ľudia v Bratislave sa mohli stretnúť s evanjeliom na námestiach, uliciach, v školách, v nákupných centrách a na iných miestach, kde sa uskutočnili rôzne výstavy, koncerty a ďalšie podujatia. Dôležitým duchovným efektom bol aj ekumenický rozmer misií. V rámci akcie Rok kresťanskej kultúry boli oslovení a zapojení kresťanskí umelci z viacerých kresťanských cirkví. V druhej časti celomestských misií prebiehali ľudové misie v dvadsiatich dvoch kostoloch. 

Môžu sa nimi veriaci pripraviť aj na slávenie Vianoc? 

Od začiatku sa v dejinách rozlišovali dve formy mimoriadnych pastoračných činností, a to ľudové misie a duchovné obnovy. Ľudové misie sú spojené s veľmi hlbokým posolstvom pre všetkých farníkov, ako aj so zvláštnym požehnaním na ich zakončenie či požehnaním misijného kríža. Malo by sa rozlíšiť medzi ľudovými misiami a duchovnými obnovami.

Ľudové misie slúžia hlbokému obráteniu, duchovné obnovy pomáhajú prehĺbeniu kresťanského života a plnia úlohu stálej katechizácie dospelých, ich téma môže byť viac prepracovaná a rôznorodá: duchovné obnovy adventné, pôstne atď. Preto sa odporúča príprava veriacich na slávenie Vianoc vo farnosti adventnou duchovnou obnovou. 

Zmenili sa v niečom ľudové misie?

V minulosti ohlasované Božie slovo na misiách určovalo kompendium dogmaticko-morálneho učenia Cirkvi, dnes sa ohlasujú základné pravdy viery vedúce k dosiahnutiu základného obrátenia. Máme to aj v Stanovách Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa, ktoré hovoria, že „misie ako mimoriadna pastoračná služba ohlasujú spásu a obrátenie (ohlasovanie kerygmy)“ (ST 0017).

Ľudové misie sa oproti minulosti zmenili tým, že v súčasnosti sa na misiách kladie dôraz na kerygmatické ohlasovanie, teda ohlasovanie dobrej zvesti, ktorá prebúdza vieru, nie morálku, ktorá kladie požiadavky. 

Kto sa okrem kňazov ešte podieľa na ľudových misiách? 

Okrem kňazov prichádzajú na ľudové misie aj laickí spolupracovníci. Tí sú súčasťou laických misijných spoločenstiev existujúcich pri našich domoch, a to zo spoločenstva Rieka života z Podolínca, alebo Calvary z Bratislavy a tiež z iných spoločenstiev. Okrem nich na misiách síce neviditeľný, ale dôležitý podiel majú tiež redemptoristky z Kežmarku - sú naším misijným modlitbovým zázemím -, ktoré sa za prebiehajúce misie modlia.

Prečo by mali mať misie svoje miesto v živote farnosti? 

Medzi kresťanskými rodinami sledujeme ochabovanie v odovzdávaní viery a jej nedostatočné uplatňovanie v živote spoločnosti. Celé skupiny pokrstených stratili živý zmysel viery alebo sa už vôbec necítia ako členovia Cirkvi. V svojom živote sa vzdialili od Krista a evanjelia. Preto pápeži dvadsiateho storočia počnúc bl. Pavlom VI. poukázali na nevyhnutnosť reevanjelizácie zlaicizovanej západnej spoločnosti, ktorá síce formálne patrí do kresťanského kultúrneho sveta, no v skutočnosti je silno sekularizovaná a desocializovaná.

K tomu je dôležitá nová evanjelizácia, ktorá by Cirkvi priniesla obnovu, nové obrátenie a prehĺbenie viery prostredníctvom ohlasovania Božieho slova, na ktoré sú zamerané práve ľudové misie. O dôležitosti úlohy ľudových misií pri obnove náboženského života vo farnosti nachádzame aj v pápežskom dokumente

Direktórium o ľudovej zbožnosti a liturgii, kde sa píše, že farské či ľudové misie sú osobitným nástrojom reevanjelizácie celej farnosti, privádzajú k duchovnému obráteniu, upevňujú vo viere, sú nástrojom nápravy mravného života (porov. DLZL 42). Na tento evanjelizačný aspekt misií upriamil pozornosť aj sv. Ján Pavol II. v exhortácii Catechesi tradendae, kde postuluje obnovenie a navrátenie misií ako nezastupiteľného prostriedku obnovy a oživenia kresťanského života (porov. CT 47). 

Ako vyznie porovnanie so zahraničím a v čom je ich prínos? 

V porovnaní so zahraničím, kde okrem Poľska, Ukrajiny či južného Talianska sa už misie z rôznych príčin nerobia, u nás je o ne stále záujem. Vidíme, že dnešní ľudia sa ťažko vedia zastaviť a zamyslieť nad tým, čo je v živote podstatné. Často čakajú na vhodný okamih, aby si niečo dali do poriadku, a misie sú ideálnou príležitosťou vyriešiť si minulosť, vyjasniť si vzťahy a nabrať čo najlepší smer do budúcnosti.