Pojem kresťanský politik sa u nás devalvuje

Napriek tomu, že cirkvi na Slovensku badajú pokles veriacich v chrámoch, orientáciu na kresťanského voliča oproti povedzme 90. rokom vidíme u viacerých strán. Čím si to vysvetľujete?
Je za tým viacero faktorov. Ten najdôležitejší je, že na Slovensku nebola taká kresťanská strana, ktorá by, nazvime to tak, vyhovovala všetkým kresťanským voličom. Tie 90. roky boli špecifické tým, že prebiehal u nás súboj medzi na jednej strane HZDS, SNS a ZRS a zvyškom na druhej strane. Do toho neskôr prišla kultúrna vojna medzi konzervatívcami a kresťanmi na jednej strane a liberálmi, neomarxistami a novou ľavicou na strane druhej. Tým, že KDH postupne slablo a nedostalo sa do parlamentu, vznikol priestor aj pre ostatných politikov, aby začali oslovovať kresťanských voličov.

Čo vyvolalo spomínanú kultúrnu vojnu?
V minulom storočí sa stala jedna zásadná vec. Začal sa zamieňať liberalizmus s ľavičiarstvom. Je to vina Franklina Delana Roosevelta, ktorý prišiel s vyslovene ľavicovým plánom Nový údel. Prezident Roosevelt však nechcel byť označovaný za ľavičiara, začal sám seba označovať za liberála. Tam prišlo k prvému miešaniu pojmov, ktoré pretrváva dodnes. Veľa ľudí ani novinárov nedokáže rozlíšiť medzi ľavičiarom a liberálom. Na druhej strane sa mieša konzervativizmus s kresťanstvom, čo je tiež zlé. Pri tomto mätení pojmov je potom skutočne jednoduché, aby hocaký politik o sebe vyhlásil, že je kresťan, aj keď má od kresťanstva na hony ďaleko.

V čom spočíva rozdiel?
Žiadna z typických konzervatívnych strán, ako sú napríklad Toryovci vo Veľkej Británii, nemá v programe zaimplementovanú sociálnu náuku Cirkvi. To by každá kresťanská strana mala mať. Z toho vyplývajú naozaj závažné rozdiely.

Čo takéto pletenie pojmov môže spôsobiť?
Keď sa nám takto pletú pojmy, môže sa ktokoľvek prihlásiť ku kresťanstvu, pretože ten priestor je politicky u nás viac-menej vyprataný. Nemáme dominantnú kresťanskú stranu, ktorá by o sebe mohla hovoriť, že je to strana slovenských kresťanov. Pretože i KDH má preferencie na úrovni približne 6 percent, čo nemožno považovať za dominantné postavenie. Automaticky tak do tohto priestoru vstupujú aj iné politické subjekty.

Ak politik o sebe začne vyhlasovať, že je kresťanský, mnoho ľudí to pochopí tak, že je konzervatívec. Na jednej strane sa tak politici hlásia k cyrilo-metodskej tradícii a na druhej strane vyhlásia, že sú konzervatívci. Tak to však vôbec nemusí byť. Kresťanskí politici, ak chcú osloviť, osvojujú si isté konzervatívne hodnoty. Tieto nuansy sa na Slovensku nerozlišujú, takže do veľkej miery je kresťanský prívlastok marketingová záležitosť. Politik sa tak môže odkazovať na solúnskych vierozvestcov a automaticky je priradený ku konzervatívnym hodnotám. Ak by povedal, že je iba konzervatívec, tým by sa k cyrilo-metodskej tradícii nehlásil.

Napriek tomu, že počet aktívnych veriacich klesá, kresťanské hodnoty máme u nás hlboko zakorenené. Keď niekomu poviete, že vyznáva kresťanské hodnoty, tak okrem neomarxistov a ľavicových aktivistov nikoho neurazíte. Dnes sa kresťanstvo stalo takým univerzálnym nástrojom, ako svojmu okoliu oznámiť, že som proti liberálom, ľavičiarom; som konzervatívny, hlásim sa k tradícii sv. Cyrila a Metoda. Dnes je kresťanstvo univerzálnym pomenovaním charakteristiky politika, ktorý sa však k pravej charakteristike kresťanského politika vôbec nepribližuje.

Dnes je kresťanstvo univerzálnym pomenovaním charakteristiky politika, ktorý sa však k pravej charakteristike kresťanského politika vôbec nepribližuje.

Je táto hodnotová orientácia, či niekto je alebo nie je kresťan, skutočne to najdôležitejšie, čo slovenský volič v súčasnosti potrebuje riešiť?
Budeme musieť vysloviť ťažkú kritiku, pretože hlavnou témou pred voľbami je to, že kto s kým po voľbách pôjde; kto s kým určite nepôjde; kto s kým ide už pred voľbami a kto s kým a prečo pred voľbami nešiel. To je obrovská katastrofa. Z toho vidíme anomálie, že kresťanská strana uzavrie pakt o neútočení s ľavičiarmi, ktorí by mali radi registrované partnerstvá v programovom vyhlásení vlády. Toto kresťan absolútne nemôže akceptovať. Kresťania sa s ľavičiarmi nemôžu spájať. Keď už chceme bojovať proti korupcii, tak nie za cenu toho, že sa spojíme s ľavičiarmi. Musíme to urobiť tak, že bojujeme za naše hodnoty a zároveň proti korupcii – to sa nevylučuje. Na to sa nepotrebujeme spájať s tými, ktorí sú za potraty, registrované partnerstvá či adopcie detí homosexuálnymi pármi.

Mali by si voliči dávať práve pri týchto témach pozor na to, aby niekto nezneužil ich hodnotovú orientáciu?
Najväčšie zneužitie kresťanstva bolo spájanie sa s ľavičiarmi. Tým ich v očiach jednoduchého voliča legitimizujete ako prijateľných pre kresťanov. Pokiaľ je to vynútené nejakým krízovým stavom, dobre, ale to zistíme až po voľbách a nie pred nimi. Potom treba nastoliť striktné podmienky. Do programového vyhlásenia sa nemôžu dostať hodnotové veci, ktoré chcú presadiť ľavičiari.

Navyše, myslím si, že žiadna kresťanská strana nemôže dnes, keď sme v kultúrnej vojne, ísť do vlády, ktorá nebude mať v programe deliberalizáciu interrupčného zákona. To je kardinálna podmienka na účasť kresťanskej strany vo vláde. Máme veľmi liberálny interrupčný zákon, dokonca liberálnejší, ako bol za komunistov. Dnes, ak by kresťanská strana mala ísť do vlády, jedine za podmienky, že koaliční partneri pristúpia na to, že počas vládnutia sa bude novelizovať i tento interrupčný zákon. Nie smerom k liberalizácii, ale naopak. Pokiaľ to tak nie je, de facto takzvaní kresťanskí politici legitimizujú ľavičiarske a ultraliberálne názory napríklad na interrupcie.

Pri tomto musím povedať, že dnes je jedným z najkresťanskejších svetových politikov americký prezident Donald Trump, ktorý ostro vystupuje proti interrupciám, intenzívne podporuje pochody za život v USA.

Nie je to však z jeho strany populizmus?
Pri Trumpovi si to nemyslím, pretože sa vystavuje silným útokom neokonzervatívneho a ľavicového mainstreamu, ktorý má veľkú silu prostredníctvom celoštátnych médií. Nemyslím si preto, že je to z jeho strany populizmus. Trump povedal, že chce chrániť hodnoty zdravého rozumu. Nech je, aký je, je to však politik, u ktorého v týchto témach prevažuje zdravý rozum.

U nás pri hodnotových témach nevidíte populizmus?
Keď niekto navrhne obmedzenie potratov, mne je to jedno, či to myslí populisticky alebo úprimne. Predmet sporu je omnoho dôležitejší ako fakt, či to niekto myslí úprimne, alebo pre politické body. V politike sa niekedy ťažko rozlišuje, u koho je to viac populizmus ako úprimný záujem, pretože pri politikovi predpokladáme, že robí veci tak, aby pritiahol voličov. Na Slovensku nemáme nejakého Trumpa, ktorý robí nepopulárne veci. Trump ich robí a dopredu vie, že tým podráždi.

U nás je opatrnejší prístup a vidíme to aj v tejto predvolebnej kampani. Strany, od ktorých by sme očakávali jednoznačný postoj, ho nemajú. Naopak, v záujme nejakého iného cieľa sa spájajú s ľavičiarmi. Zaiste, pokiaľ tieto strany potom hovoria o hodnotových témach, netvrdím, že je to populizmus, pretože v KDH je veľa politikov, ktorí sú naozaj presvedčení kresťania. Potom to však vyvoláva zmätok, neistotu a veľa otázok, pretože sú to protichodné kroky.

Volič, dovolím si povedať, môže mať nesprávny názor. Pokiaľ je však úprimný a v súlade so svedomím, nemôžeme mu to vyčítať.

Ak si napríklad kresťan nevie pre rôzne dôvody vybrať zo strán hlásiacich sa ku kresťanským tradíciám, má hľadať alternatívu i medzi stranami v opačnom hodnotovom tábore?
Kresťanský volič musí ten kresťanský element zvažovať. Človek by mal mať aj trochu vzdelania v našej viere. Musí si uvedomiť, že naša viera pripúšťa voľbu menšieho zla. Musí si tiež spraviť poriadok v hierarchii hodnôt, a to už je na každom človeku, že nakoľko je preňho napríklad dôležité, aby bol sprísnený interrupčný zákon. Potom by som sa pozrel na minulosť jednotlivých politikov. Či to, čo dnes hlásajú, je kompatibilné s ich minulosťou. Či politik, ktorý dnes hovorí, že je kresťan a chce presadzovať kresťanské hodnoty, to robil aj v minulosti. Môžeme akceptovať, že je niekto obrátený. Politika je však z tohto uhľa pohľadu veľmi krutá, pretože nerozlíšite, či je to obrátenie kresťana, alebo iba marketingový ťah.

Takúto veľkorysosť pri politikoch nemôžeme použiť a prísne musíme skúmať, či ich dnešné postoje sú kompatibilné s postojmi v minulosti. Ak zistím, že dnes sa niekto deklaruje ako kresťan, ale v minulosti podporoval pochybných politikov, mal korupčné kauzy alebo zahlasoval za Istanbulský dohovor, tak by som ako kresťan asi takého politika nevolil. To je ďalší prvok preferenčného filtra a každý kresťanský volič je tak schopný dopracovať sa k tomu, koho má voliť. Takýmto štýlom sa však dopracuje k osobám a nie k strane. Zostáva mu tak jedine voliť menšie zlo. A i keď sa mu predseda strany nepáči, povie si: dobre, idem krúžkovať konkrétne osoby.

Do politickej kampane sú možno i nevedome zapojení aj kňazi. Je podľa vás v poriadku, keď sa meno niektorého z kňazov spája s konkrétnou politickou stranou?
Kňaz by nemal pôsobiť ako marketingový predmet. Môžeme sa ako politická strana hlásiť k odkazu učiteľov Cirkvi. Hlásiť sa k osobám, čo sa týka kňazov, je už na hrane. Na rozdiel od liberálnejších a ľavicovejších kolegov nezdieľam názor, že Cirkev sa nemá miešať do politiky. Ja hovorím, že Cirkev musí hovoriť do politiky. Politika nie je vyhradený priestor pre vybraných ľudí. Už len z toho titulu, že dnes má každý aktívne a pasívne volebné právo. Ide však o formu, ktorá musí byť dôstojná. Kňaz by mal mať v očiach laika, ale aj agnostika či ateistu istú dôstojnosť. Ak sa kňaz stane marketingovým nástrojom, ako osoba dôstojnosť stráca. Skôr by som to spravil sofistikovanejšie a v prípade strany, ktorú spomínate, si zobral napríklad citát z toho, čo Marián Kuffa povedal, odvolal sa na to a nie vymýšľal nešikovné slogany. Nehovorím, že sa to nesmie, myslím si však, že strana jeho brata neurobila dobre samotnému Mariánovi Kuffovi ani sebe.

Tú otázku kladiem i preto, že aj do redakcie KN volajú ľudia, ktorí hovoria, že na základe Mariána Kuffu budú voliť kotlebovcov. Preto sa pýtam, či je vhodné, keď sú vo volebnom boji takéto priame zosobnenia.
To, že KDŽP ide na kandidátke Kotlebu, sú už politické šachy. Ide o to, aby som ako volič bol vyrovnaný vo svedomí. Volič, dovolím si povedať, môže mať nesprávny názor. Pokiaľ je však úprimný a v súlade so svedomím, nemôžeme mu to vyčítať.

Môže z tejto hry o kresťanského voliča nakoniec najviac profitovať strana, ktorá s kresťanskou kartou ani nehrala?
Až po voľbách zistíme, do akej miery kresťanská karta zohrala rolu. I tak naše hodnotenia budú intuitívne, pretože sa to nedá odmerať. Tá karta však už dnes zohráva úlohu, len to nevieme kvantifikovať.