Slovo má dnes často hodnotu zbrane

V Spolku svätého Vojtecha vám nedávno vyšla kniha Nájdi svätého. Ako dlho sa rodila myšlienka na túto knihu a potom jej definitívna podoba?

Myšlienka sa zrodila už veľmi dávno, vznikla počas jednej svätej omše pre rodiny s malými deťmi. Kňaz sa vo svojej interaktívnej kázni spytoval detí, kto je to svätý. Deti, samozrejme, odpovedali, že to sú tí, čo majú pred menom skratku „sv.“ – svätý Peter, svätý Pavol, svätý František z Assisi a tak ďalej. Starší miništrant ale dodal, že svätý Pavol v listoch označuje slovom svätí všetkých kresťanov, všetkých pokrstených. Vtedy som si uvedomil, že je to zaujímavý paradox, tí „oficiálni“, čiže kanonizovaní svätí musia byť bezpodmienečne mŕtvi, zatiaľ čo Pavol tak pomenúval svojich súčasníkov, pravdaže, živých. Odvtedy som vymýšľal, ako by sa tieto dva spôsoby chápania slova svätý dali spojiť. Napokon, to je presne pointa celej knižky – našiel či nenašiel ten Tomáš svätého? Mimochodom, ešte čosi k menu hlavnej postavy: aj apoštol Tomáš je taký nejednoznačný svätý. Najskôr žiada exaktné dôkazy o zmŕtvychvstaní, ale o pár dní prednesie najkrajšie vyznanie viery.

Bol proces písania tejto knihy iný ako pri predošlých dielach?

Táto knižka sa síce tvári ako rozprávka, ale je plná drobných zmienok o historických faktoch a  reáliách, ktoré sme napokon aj použili v pracovnom liste pre školy. Kniha však môže byť čítaná aj ako rozprávka. Detskému čitateľovi dáva zmysel, aj keď ho nikto na tieto dejinné reálie neupozorní a nevysvetlí mu ich. Okrem toho mi veľmi záležalo, aby knižka bola aspoň občas aj veselá a zábavná, takmer až bláznivá, a to práve preto, lebo napokon hovorí o vážnych morálnych otázkach.

Vložili ste do knihy Nájdi svätého aj niektoré zo svojich osobných zážitkov či stretnutí s ľuďmi?

Snažil som sa knihu napísať tak, akoby som ju chcel čítať svojim deťom. Teda z hľadiska toho, ako má byť kniha napísaná, mi pomohli skúsenosti z rodiny. Moje deti sú v nej prítomné ako takí fiktívni čitatelia či poslucháči.

Hoci čitateľ prečíta knihu za hodinu, ešte dlho mu rezonuje v hlave jej posolstvo. Stretávate aj vy obyčajných ľudí, ktorí sa skutkami lásky k blížnemu stávajú vo vašich očiach svätými?

Ak sa ma pýtate, či som stretol svätého, tak s takmer stopercentnou istotou odpovedám, že áno, mal som tú česť. Nikdy síce nebude kanonizovaný, ale to nevadí ani mne, ani jemu, ani Pánovi. Kanonizovaní svätí sú len ten viditeľný vrchol ľadovca, tá neviditeľná časť je omnoho väčšia.

Na besedách, ktoré pripravil Spolok svätého Vojtecha, ste so žiakmi hovorili aj o tom, akú silu má literatúra a čítanie kníh. V čom teda spočíva podstata ich sily?

Pre dieťa aj dospelého čitateľa prináša literárny príbeh možnosť zažiť to, čo nezažíva vo svojom živote. Cez literárny príbeh sa dá metaforicky rozprávať aj o veciach, ktoré by polopatistickým vyslovením stratili svoju hĺbku, šírku aj výšku. To, čo v Biblii nazývame podobenstvá, sú príbehy. Objavovanie ich významov je úžasný zážitok a pôžitok. Napríklad podobenstvo o stratenom či márnotratnom synovi nie je predsa o tom naivnom mladíčkovi, čo si vypýtal svoj podiel z dedičstva, aby ho mohol prehýriť. Oveľa viac je to podobenstvo o odpúšťajúcom otcovi. V dobrých príbehoch pointa prichádza až v závere, takže podobenstvo o stratenom synovi má pointu v staršom synovi, ktorý chcel súdiť a trestať namiesto otca. Starší syn je obrazom kresťanov, ktorí len preto, že v nedeľu chodia do kostola, osobujú si právo posudzovať či dokonca odsudzovať tých ostatných, tých „horších“. K tomu nám dobrý otec z  podobenstva hovorí, že ak sme stále pri ňom, tak máme úplne všetko. A ako si to zariadi s tamtým márnotratným, to už nie je naša starosť.

Čo hovoríte na to, ako sa dnes v spoločnosti zaobchádza so slovom?

Sociálne médiá priniesli minitexty plné preklepov, skomolenín, skratiek a emotikonov, ktoré majú byť náhradou za jednoznačné slovné vyjadrenia. Internet je zároveň čoraz viac audiovizuálny na úkor písaného slova. Pre kultúru a civilizáciu to však nie je dobrý trend, pretože veľké myšlienkové systémy ľudstva – napríklad od náboženstva cez právo po jadrovú fyziku – sú možné iba vďaka rozsiahlym textom. Sériou krátkych inštruktážnych videí ich nie je možné obsiahnuť, vysvetliť ani pochopiť. V Knihe Genezis je veľmi podivuhodný moment. Boh stvoril zvieratá a ukázal ich Adamovi, lebo chcel vedieť, ako Adam jednotlivé zvieratá pomenuje. Jazyk, teda tieto pomenovania, sú úplne prvá vec, ktorú vytvoril sám človek, nie Boh. A o pár strán ďalej je príbeh o babylonskom zmätení jazykov, ktorý vypovedá o obrovskom význame dorozumievania pre život ľudského spoločenstva.

Má tlačené či vyrieknuté slovo v rámci súčasného kultúrneho dialógu ešte hodnotu?

Iste, slovo má hodnotu aj dnes. Žiaľ, veľmi často má hodnotu zbrane, ktorou sa dá ublížiť, uraziť či oklamať. Znovu mám na mysli aj sociálne médiá. Tá zvláštna zmes anonymity, beztrestnosti a prekrúteného práva na slobodu prejavu priniesla veľmi nebezpečné komunikačné prostredie. My kresťania by sme však mali byť aj v tomto prostredí tí najopatrnejší. Mne sa to, žiaľ, občas nedarí. Lenže všetko, čo napíšeme na internet, si prečíta nielen náš virtuálny myšlienkový oponent, ale aj ten, o ktorom veríme, že je Vševidiaci.

Akým spôsobom vy ako autor dbáte na úroveň slovenského jazyka vo svojej knižnej produkcii?

Našťastie, Spolok svätého Vojtecha má dobrú jazykovú redakciu, na ktorú sa môžem spoľahnúť. Som autor, čo s opravami a pripomienkami súhlasí na deväťdesiatdeväť percent alebo viac, pretože som veľmi postihnutý takzvanou autorskou slepotou. To je stav, keď spisovateľ vo vlastnom texte nedokáže odhaliť žiadnu chybu, číta ho tak automaticky, že by mu unikol aj ypsilon po č.

V knihe Nájdi svätého sú aj tieto slová: „... aby nás všetci obdivovali.“ Keďže nepíšete pre obdiv ani pre ocenenia, aký je váš motív vyjadrovať sa písaným slovom?

Niektoré veci, ktoré chcem povedať, sa naozaj najlepšie dajú vyjadriť cez príbeh. Druhý motív je veľmi osobný – písanie ma baví.

Sú knihy, po ktorých siahate častejšie či dokonca denne?

V posledných rokoch začali v Dobrej knihe vychádzať komentáre k jednotlivým biblickým knihám. To je pre mňa fascinujúce čítanie, ktoré ma posúva na úplne nový stupeň pochopenia a uvedomenia. Ak by tak dokonale premyslený, prepletený a vnútorne sa vysvetľujúci text, ako je Biblia, vytvoril iba ľudský mozog či kolektív mozgov, bol by to hádam väčší zázrak než inšpirácia Duchom Svätým.