V procese beatifikácie svedčil pápež

Čím sa proces blahorečenia začína?

Začína sa väčšinou v diecéze, kde kandidát zomrel. Otvára ho biskup na základe povedomia o svätosti danej osoby – buď ten človek zomrel mučeníckou smrťou, dosahoval heroické čnosti ako vyznávač, alebo obetoval svoj život z lásky. Na tomto základe sa potom beatifikačný proces vedie.

Čo všetko je jeho súčasťou?

V prvej fáze sa najmä skúmajú rôzne okolnosti zo života kandidáta a zhromažďujú sa svedecké výpovede. Potom proces pokračuje druhou fázou, ktorá prebieha na Kongregácii pre kauzy svätých v Ríme. Tam sa celý zozbieraný materiál hodnotí a  prechádza rozličnými kongresmi teológov až ku kardinálom.

Keď kardináli odporučia, že by mohlo byť pri danej osobe uznané mučeníctvo, heroické čnosti alebo obeta života z lásky, konečné rozhodnutie je na Svätom Otcovi.

Existujú nejaké rozdiely pri procesných cestách?

V prípade mučeníka sa môže po tejto časti prejsť priamo k blahorečeniu. V  prípade vyznávačov a tých, ktorí obetovali svoj život z lásky, je potrebné ešte konanie o zázraku. Teda dokázať, že po smrti daného Božieho služobníka sa na jeho príhovor udial nejaký zázrak.

Ten musí byť fyzický. Väčšinou ide o uzdravenia, ktoré sa buď udiali nevysvetliteľným spôsobom, alebo proces uzdravenia odporuje poznatkom súčasnej medicíny. Napríklad okamžité uzdravenie z ochorenia, ktoré by inak vyžadovalo dlhodobú rekonvalescenciu, alebo absolútne vyliečenie.

Prečo niektoré procesy blahorečenia trvajú dlhšie a iné sú relatívne rýchle?

Proces by sa mal začať najskôr päť rokov po smrti kandidáta. Keď je viac ako tridsať rokov po smrti, je dôležité začatie procesu odôvodniť. Ak by od smrti uplynulo menej ako päť rokov, je potrebný dišpenz pápeža.

To napríklad urýchlilo proces pri Jánovi Pavlovi II. V prípade niektorých kandidátov zo Slovenska je skúmanie náročnejšie, pretože sa hodnotia situácie z čias bývalého režimu zaznamenané v archívoch. Teológovia musia tiež preskúmavať všetky autorské spisy kandidáta.

Pri kandidátoch, ktorí mali obrovskú publikačnú činnosť, to spomaľuje proces. Kongregácia pre kauzy svätých však môže nato, aby proces prešiel do fázy skúmania u nich, použiť cirkevnú relevanciu.

Má tak možnosť nejaký proces urýchliť. To sa stalo v prípade sestry Zdenky Schelingovej. Precedenciu udelil sám Ján Pavol II., ktorý keď podnikal apoštolské cesty, rád „prinášal“ do diecéz blahoslavených.

Ako dlho trval proces blahorečenia Jána Pavla I.?

Prvé hlasy na začatie blahorečenia sa ozývali už krátko po smrti, čo je v prípade pápežov bežné. V tomto prípade to bolo o to emotívnejšie, že veriaci prišli o pápeža už po 33 dňoch. Proces sa však začal až v roku 2003. Zaujímavé je, že sa nezačal v diecéze, kde kandidát zomrel.

Stalo sa tak v Diecéze Belluno v severnom Taliansku, pretože Ján Pavol I. žil v Ríme iba 33 dní. Celý jeho predchádzajúci život sa sústreďoval v severnom Taliansku a bolo nepraktické, aby sa proces viedol v Ríme, keďže na severe bolo viac dôkazov a svedectiev.

Proces preto prebiehal v diecéze narodenia Jána Pavla I. Diecézna fáza sa ukončila v roku 2011. Vzhľadom na to, že Albino Luciani mal ešte ako kardinál veľa publikovaných spisov, bol to pomerne rýchly proces.

Keďže na čele Cirkvi bol krátko, nebol problém nájsť dostatok materiálov na blahorečenie?

Ján Pavol I. bol vyznávač. V jeho prípade bolo dôležité preskúmať, či vyznával čnosti v heroickom nadprirodzenom stupni. Skúmali sa kardinálne i božské čnosti. V takýchto situáciách je dôležité preskúmať celý čnostný život kandidáta.

Otázky, ktoré sa kladú pri vypočutí, siahajú do detstva, dospievania, hľadania povolania, v prípade kňazov a biskupov i k prijatiu vysviacky.

Pri skúmaní kandidátov, ktorí zomreli vo vyššom veku, je najdôležitejších posledných desať rokov života, keď by mal byť čnostný život už vyzretý. Inak realizuje čnosti sedemročné dieťa, inak sedemnásťročný mladý človek a inak päťdesiatročný.

Bol tento proces niečím neobvyklý?

V prípade Jána Pavla I. sa vie, že jedným zo svedkov bol Benedikt XVI. Bolo to historicky prvýkrát, čo v procese beatifikácie nejakého pontifika svedčil iný pápež.

Aký zázrak bol potvrdený v procese Jána Pavla I.?

Išlo o prípad 11-ročného dievčatka z Diecézy Buenos Aires v Argentíne. Trpelo encefalopatiou, čo je neurologické ochorenie. Uzdravené bolo v momente, keď už lekári konštatovali, že zomiera.

Je predpoklad, že by proces Jána Pavla I. smeroval aj k svätorečeniu?

V posledných desaťročiach sme videli kanonizovaných viacerých pápežov. Aj pri Jánovi Pavlovi I. je túžba kanonizovať ho.

V prvom rade by sa musel dokázať zázrak, ktorý by sa na jeho príhovor udial až po blahorečení. Samozrejme, ak by sa počas historického skúmania našli nové dôkazy, bolo by potrebné ich zhodnotiť.