Blahorečenie je radostná slávnosť, aj keď oslavujeme mučeníctvo

Slávnosť blahorečenia Jána Havlíka sprevádzal zbor a orchester, ktorý ešte nemá meno. Jeho členovia totiž pochádzajú zo štyroch zborov a viacerých profesionálnych orchestrov. I keď bola slávnosť pre toto hudobné teleso jednorazová udalosť, veria, že sa ešte v tomto zoskupení stretnú.
Barbora Kullačová 03.09.2024
Blahorečenie je radostná slávnosť, aj keď oslavujeme mučeníctvo

SNÍMKA: BARBORA KULLAČOVÁ

Dirigent Róbert Mésároš vysvetľuje, že príprava zboru na slávnosť blahorečenia sa začala tromi zborovými nácvikmi v júni. Ale príprava potrebných materiálov sa začala oveľa skôr.

„Výber piesní bol v prvom rade podriadený liturgii. Museli to byť piesne, ktoré sú vhodné pre liturgiu, no vybrali sme aj piesne, ktoré boli napísané osobitne pre túto príležitosť.“ V súvislosti s tým spomína hymnus ku cti Janka Havlíka, ktorý by sa mal stať aj oficiálnym liturgickým hymnom na jeho počesť.

Posolstvo, ktoré chcelo hudobné teleso odovzdať ľuďom, bolo posolstvo celej liturgie, ktorej súčasťou boli najmä oslavné piesne. „Blahorečenie je radostná slávnosť, a to aj keď oslavujeme mučeníctvo, pretože konečné dôsledky mučeníctva sú veľmi radostné. V niektorých textoch piesní je zahrnutý aj odkaz Janka Havlíka a celkový motív vďačnosti.“

Pre sólistku Máriu Zajíčkovú Králikovú bola možnosť spievať na blahorečení veľká pocta. „Už v minulosti som spievala na veľkých cirkevných akciách a je to pre mňa vždy veľká radosť a potešenie sprevádzať niečo hlboko hodnotné.“

Nácvik zboru aj orchestra v sebe zahŕňa mnoho úsilia, vďaka čomu sa však podľa dirigenta mohli na slávnosť lepšie duchovne pripraviť.

„Bolo to pozvanie prečítať si jeho životopis a zoznámiť sa s jeho skúsenosťou viery. Slávnosť blahorečenia bola veľkým obohatením nielen pre zúčastnených, ale aj pre nás, ktorí sme sa na nej priamo podieľali.“