Dôkaz, že cesta domov je možná

Vo štvrtok 25. septembra účastníkov festivalu Depaul pod hviezdami v Bratislave neodradil ani dážď. Prišli, aby sa o ľuďoch bez domova dozvedeli viac.

NA VLASTNÉ OČI

Vďaka virtuálnej realite si mohli predstaviť atmosféru Nocľahárne sv. Vincenta de Paul. „Osem rokov som pracovala v korporáte a už by som sa tam nevrátila. Prvýkrát som spokojná, lebo v tejto práci vidím význam a zmysel,“ približuje pracovníčka Petra.

Vo virtuálnej realite mohli účastníci vidieť celé priestory nocľahárne, na ktorú sa pozerali akoby priamo z jednej z postelí. Petra hovorí, že ľudí by najviac prekvapila kapacita. Stále sa však stretáva s predsudkami. „Mnohí si myslia, že ľudia bez domova sú všetci marginálni ľudia. Viacerí však pracujú, len sa dostali do ťažkej životnej situácie. Napríklad v MHD by ste často ani nevedeli, že je pri vás človek bez domova.“

Z CHATKY DO BYTU

Súčasťou podujatia bola aj výstava fotografky Gabriely Teplickej s názvom Cesta domov. Jej snímky zachytávajú okamihy, keď ľudia bez strechy nad hlavou získali domov. „Pre mňa ako fotografku bolo najnáročnejšie nájsť tú časť ich bývania, ktorá je pre nich najdôležitejšia, a správne to zachytiť,“ hovorí Gabriela.

Ľudia, s ktorými pracovala, sa jej stali priateľmi. Tak sa zoznámila aj s Petrom. O domov prišiel po tom, ako sa rozviedol s manželkou a zomrela mu mama. Jeho brat dal mamin byt svojej dcére, a tak sa Peter ocitol bez miesta, kam by mohol ísť.

„Ja som stále pracoval v automobilke až do sedemdesiatky a nežiadal som o žiadny dôchodok. Býval som v chatke a odtiaľ som dochádzal do roboty,“ vykresľuje.

Pri oprave strechy, ktorá zatekala, sa však zranil. Prišli za ním pracovníčky Depaul a vybavili mu dôchodok aj operáciu.

„Najskôr mi to veľmi nevoňalo. Ja a môj kamarát, s ktorým som býval na chate, sme pracovali. Mali sme peniaze, a tak sme nepotrebovali pomoc. Ony však stále chodili a chodili a už sme sa ich nezbavili,“ s úsmevom spomína Peter, ktorý tak pred dvoma rokmi vďaka organizácii Depaul získal byt v Bratislave.

CÍTIŤ SA UŽITOČNÝ

V programe podujatia boli aj autentické workshopy. Znázorňovali prácu, ktorú s ľuďmi bez domova robia dobrovoľníci v útulkoch každý deň.

V Útulku svätej Lujzy takto vyrábajú bezodpadové podpaľovače. „Je to súčasť pracovnej terapie,“ vysvetľuje Alexandra.

„Viac ako o peniaze ide o to, že klienti majú čo robiť, cítia sa užitoční a vidia, že ich práca niekoho teší a niekomu dokáže pomôcť.“ Denne majú pri výrobe približne štyroch ľudí. Okrem toho však spoločne aj varia, pečú, mávajú rozcvičky alebo presádzajú rastliny.

Podujatie sprevádzali aj diskusie, ktoré účastníkom hlbšie priblížili náročnú problematiku. V  odbornej diskusii s názvom Choďte pracovať! rečníci vyvrátili najčastejší predsudok o ľuďoch bez domova, ako o lenivých občanoch bez záujmu. Počas celého programu návštevníci nosili deky a spacie vaky, aby aj takto pomohli ľuďom v nadchádzajúcom zimnom období.