Muž viery, nádeje a lásky

S osobou pápeža Františka sa mu spájajú tri veci. Prvou to, že to bol muž hlbokej viery. „Svoju vieru skutočne žil,“ hovorí Marek Vaňuš. 

Vzťah s Pánom

Hlboké zakorenenie viere bolo podľa neho vidno pri sláveniach Eucharistie, ale aj pri jeho vyjadreniach. „Všetko, čo konal, vychádzalo z jeho vzťahu s Pánom a z modlitby. Čítal som, že František vstával zavčas ráno a prvú pol hodinku-hodinku venoval osobnej modlitbe. To je také jezuitské, ale zároveň veľmi pekné.“

Prameň nádeje

Ďalšou vecou, ktorá bola podľa verbistu charakteristická pre Františka, bolo to, že sa snažil prinášať nádej. 
„Vnímal som to nielen cez motto aktuálneho jubilejného roka ,Pútnici nádeje‘, ale i svojimi postojmi zdôrazňoval práve posolstvo nádeje, ktoré vychádza z evanjelia. Jeho prvý dokument, apoštolský list Evangelii gaudium (Radosť evanjelia), bol ako prameň nádeje, ktorú sa snažil priniesť a ktorá vždy čerpala z evanjelia.“

Milosrdná láska

Tretí moment, ktorý sa Marekovi Vaňušovi spája s Františkom, je, že veľmi konkrétnym spôsobom sa snažil vyjadrovať i z pozície hlavy Katolíckej cirkvi milosrdnú lásku voči tým, ktorí sú na okraji. „Či už to boli bezdomovci, alebo ľudia z menšín. Veľmi mu na nich záležalo, organizoval pre nich mnoho aktivít. Všímal si tých maličkých na okraji a to je ten znak milosrdnej lásky.“

Provinciál verbistov bude preto na pápeža Františka spomínať ako na muža troch teologálnych čností: viery, nádeje a lásky.

Muž komunikácie

Popri komentovaní pápežových prejavov sa presvedčil ešte o jednom charakteristickom rozmere Svätého Otca – o jeho spontánnosti.

„Aj keď mal pripravený text príhovoru, snažil sa reagovať na konkrétnu situáciu.“ V pamäti Marekovi Vaňušovi zostalo komentovanie jednej slávnosti Veľkej noci. „Podľa plánu mala byť po evanjeliu len chvíľka ticha a malo sa pokračovať v liturgii. Nemala byť kázeň, pretože po liturgii nasledovalo požehnanie Urbi et orbi. No Svätý Otec začal zrazu spontánne kázať.“

Spomína, že vtedy sa pri komentovaní a tlmočení zapotil, keďže text pápežovej homílie pochopiteľne dopredu nebol pre médiá k dispozícii. „Hovorím si: fú, to bude veľká výzva. Pri tom tlmočení som si však uvedomil, že František rozpráva z toho, čo má on sám prežité ako osobnú skúsenosť modlitby a viery, ktorú chcel odovzdať.“

Túžil byť v kontakte s tými, ku ktorým sa prihováral. „Bol mužom komunikácie – s Bohom aj s ľuďmi. Pri svojich príhovoroch sa snažil nezostať len v pozícii toho, kto hovorí, ale chcel sa priblížiť k tým, ku ktorým sa prihováral,“ dodáva Marek Vaňuš.