Spišská diecéza prosila o odpustenie

Spišský biskup František Trstenský odprosujúcu pobožnosť označil za jednu z najvýznamnejších udalostí nielen Jubilejného roka 2025, ale celej histórie diecézy.

Inšpiráciou mu bol úkon svätého Jána Pavla II., ktorý v Jubilejnom roku 2000 ako pápež tiež verejne požiadal o odpustenie za hriechy Cirkvi a vyzval partikulárne cirkvi, aby s týmto úmyslom tiež pokľakli pred Bohom. 

„Ako pastier našej diecézy som vnímal, že nesieme dlh voči tomuto odproseniu svätého Jána Pavla II., ktorý potrebujeme splatiť,“ povedal spišský biskup.

CESTA ZMIERENIA

V homílii zdôraznil, že pokánie je návratom k Bohu a je úzko prepojené s ľútosťou. „Dnes očisťujeme pamäť, pretože minulé hriechy často ešte stále majú svoj dosah a zostávajú pokušením ich zopakovať aj v súčasnosti,“ uviedol.

„V tomto jubilejnom roku v pokore stojíme pred Pánom a robíme hlboké spytovanie svedomia. Týmto spôsobom chceme vydať svedectvo pravde, ktorá očisťuje, oslobodzuje, zachraňuje,“ pokračoval a prítomných povzbudil zaviazať sa ísť cestou vzájomného zmierenia. „Radosť z odpustenia je silnejšia a väčšia než akýkoľvek hnev.“

Snímka: Peter Dobrovský

KONKRÉTNE ODPROSENIA

Následne odzneli konkrétne odprosenia Boha za hriechy minulosti na území diecézy. Za zlé vzťahy vo farnostiach a ohováranie, za zlyhania kňazov, keď sa dali zviesť závislosťami, alkoholom, túžbu po moci či peniazmi.

Za historické ublíženia evanjelikom, pravoslávnym aj Židom, zvlášť za prenasledovania celých rodín počas vojny. Za previnenia voči Rómom, tiež za zhabania majetku a násilné vysťahovania obyvateľov nemeckej národnosti v povojnových časoch.

Odprosenie smerovalo aj voči nezdravej spolupráci s politikmi v novodobých dejinách, ale i v minulosti – počas Slovenského štátu a v období komunizmu cez Štátnu bezpečnosť či hnutie Pacem in terris. Aj za ponižovanie žien a sexuálne zneužívanie maloletých predstaviteľmi Cirkvi i krytie týchto prípadov.

POKÁNIE BISKUPA

Po týchto vyznaniach prišiel silný moment, keď si biskup na znak pokánia bosý ľahol pred jubilejný kríž a zotrval v tichej modlitbe.

Neskôr počas eucharistickej adorácie za spomenuté zlyhania – v mene svojom, ale aj svojich predchodcov, ďalších kňazov i laikov – prosil o odpustenie aj priamo všetkých ľudí, ktorým spôsobili zranenia. „Prosím, odpustite nám,“ nieslo sa posolstvo katedrálou a rezonovali aj jeho ďalšie slová: „Nikdy viac...“

Po skončení pobožnosti nám František Trstenský o týchto momentoch povedal: „Prežíval som pokoru pred slovami odprosenia, ktoré som prednášal v mene svojom i všetkých synov a dcér Cirkvi v našej diecéze. Povzbudením mi bol príklad svätého Jána Pavla II. Uvedomujem si, že to nemôže byť jednorazová udalosť. V Cirkvi neustále potrebujeme ducha pokánia.“

NECHAŤ PÔSOBIŤ BOHA

Hlboký duchovný zážitok si odnášali aj účastníci z rôznych kútov diecézy, ktorí naplnili katedrálu.

Veriaca z Malého Slavkova označila odprosenie za „mimoriadne dojímavé“, silný dojem nám potvrdil aj účastník z Levoče: „Uvedomil som si, že v jubilejnom roku musíme Boha nechať pôsobiť, aby menil naše srdcia na láskavé a ctili sme si jeden druhého.“