Spoločná púť chorých a zdravotníkov

Práve v čase bolesti zisťujeme, že nie sme sami, povedal v homílii biskup František Trstenský, ktorý zdravotníkov vyzval, aby sa k trpiacim skláňali s láskou a úctou. Snímka: Martin Tešla
Piatkový program sa začal svätou omšou v ružomberskom farskom Kostole sv. Ondreja.
Hlavný celebrant biskup Trstenský sa v homílii prihovoril: „Choroba a utrpenie sú náročné skúšky, ktoré nás však môžu priblížiť k Bohu. Práve v čase bolesti zisťujeme, že nie sme sami, pretože Boh je vždy s nami a nesie s nami náš kríž.“
Takmer tisícka veriacich s telesnými i duševnými ťažkosťami prijala sviatosť pomazania chorých. Riaditeľ hospicu v Ľubici Bohuš Živčák po ukončení bohoslužby predstavil jeho služby chorým a ich rodinám.
Snímka: Martin Tešla
S LÁSKOU A ÚCTOU
Sobota patrila samotným charitným a zdravotníckym pracovníkom. Biskup ich počas svätej omše vyzval, aby sa k trpiacim skláňali s láskou a úctou, pričom ich prirovnal k milosrdnému Samaritánovi.
„Ani vy sa nepýtate človeka, odkiaľ pochádza, akého je vierovyznania či koho volil, vidíte ho predovšetkým ako človeka, ktorému treba pomôcť.“
Snímka: Martin Tešla
Po svätej omši sa účastníci presunuli na Katolícku univerzitu na prednášku vladyku Milana Lacha, ktorý je tiež predseda Rady Konferencie biskupov Slovenska pre pastoráciu v zdravotníctve a Bioetickej subkomisie.
„Úlohou našej komisie je zabezpečiť, aby boli naplnené spirituálne potreby ľudí v zdravotníckych zariadeniach. Kňazov je na veľký počet pacientov málo, často sú vyčerpaní, podobne ako samotní zdravotníci. Chcem sa preto poďakovať všetkým duchovným, ktorí potreby chorých i zdravotníkov napĺňajú.“
V následnej diskusii odznel návrh, aby duchovní mohli byť súčasťou pracovného tímu v zariadeniach pre chorých, čím by k nim mali automaticky umožnený prístup.
Snímka: Martin Tešla
NEZMYSELNÁ BYROKRACIA
Zdravotná sestra Janka Fullová desať rokov pôsobí v ADOS – domácej ošetrovateľskej starostlivosti. „Vždy som chcela pracovať v zdravotníctve a som rada, že sa mi táto túžba splnila. V tíme je nás sedem sestier a je krásne, keď nás pacienti i domáci s dôverou prijmú, o to je potom naša náročná práca ľahšia.“
Od osudov pacientov a ich rodín sa podľa jej slov odosobniť úplne nedá. Vybudujú si vzťah a stáva sa, že keď niektorí zomrú, s príbuznými plače aj ona. „Najviac ma však trápi veľa nezmyselnej byrokracie a administrácie, ktorá ide na úkor samotnej práce s pacientom.“