Spoločná púť kňazov na Butkov

Na Butkov putovali pri príležitosti sviatku Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza. Na pútnickom mieste ich privítal Anton Barcík, ktorý je dušou diecéznej svätyne. Nasledovala prednáška českého kňaza a psychiatra Maxa Kašparů o formách odpočinku pre kňaza. Vysvetlil, že odpočinok nie je ničnerobenie, ale činnosť, pri ktorej telo regeneruje. Vedieť sa zastaviť, dať niečo preč a niečo získať v tichu samoty. Hovoril aj o pôste od informácií a prevencii pred syndrómom vyhorenia.

Podujatie vyvrcholilo slávnostnou svätou omšou v skalnej svätyni. Homíliu predniesol spišský biskup František Trstenský, ktorý kňazom priblížil obraz Krista v Getsemanskej záhrade. Pripomenul, že kňazstvo nie je „výťah k pohodliu“, ale cesta nasledovania Krista, ktorý neskrýval svoju bolesť, úzkosť ani ťažobu kalicha. Podstatou kňazstva nie je úspech podľa ľudských predstáv, ale ochota v tichu modlitby povedať: Pane, nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane.

Biskup Trstenský poďakoval prítomným kňazom za ich vytrvalú službu a svoj príhovor uzavrel naliehavou výzvou na modlitbu: „Často sa hovorí o kríze kňazstva. Možno najhlbšou krízou nie je nedostatok kňazov, ale nedostatok modlitby za nich. Prosíme vás, modlite sa za nás, lebo sme boli povolaní niesť veľké tajomstvo v krehkých nádobách.“

Bodkou stretnutia bola modlitba korunky Božieho milosrdenstva, poďakovanie a požehnanie žilinského biskupa Tomáša Galisa.