Sviečka ako prejav lásky, ktorá nepozná koniec

Už 23. ročník kampane sa uskutočňuje v období od 20. októbra do 2. novembra. Súčasťou iniciatívy je kúpa symbolickej sviečky a jej zapálenie na cintoríne či doma. Fórum života vysvetľuje, že takýmto spôsobom môžu ľudia vyjadriť úctu nenarodeným deťom a podporiť aktivity, ktoré pomáhajú rodinám po strate.

Psychologička Jaroslava Kosecová hovorí, že strata dieťaťa zanecháva vrytú hlbokú emocionálnu stopu. „Prirodzené prežívanie smútku a  podpora okolia však výrazne pomáhajú spracovať bolesť a nájsť cestu k uzdraveniu.“

SMÚTENIE CEZ HUDBU

Vlani vyzbieralo Fórum života prostredníctvom tejto kampane 78 930 eur, ktoré využili na osvetu a vzdelávanie i na konkrétnu pomoc. Vďaka tomu sa narodilo 19 detí, 607 osôb dostalo pomoc a venovalo sa 3064 hodín krízovej intervencii.

V  posledných štyroch rokoch kampaň nesie aj konkrétnu tému. Po tanci a maľbe sa organizátori rozhodli reflektovať stratu dieťatka cez hudbu a texty piesní. Preto tento ročník má názov Tíšenie duše cez umenie.

„Cítili sme, že je čas dať priestor práve melódii, ktorá je jazykom duše. Chceli sme, aby sa po básňach a odkazoch rodičov ,ozvali‘ svojím hlasom práve nenarodené deti. Tak vznikla aj Hymna nenarodených,“ ozrejmuje Eva Atangana Manifongová, PR manažérka Fóra života.

SVEDECTVO LÁSKY

Aj tento rok pokračuje Fórum života i prostredníctvom Sviečky za nenarodené deti v podporovaní budovania pamätníkov a hrobových miest pre nenarodené deti. V súčasnosti evidujú na Slovensku 120 pamätníkov a 17 hrobových miest.

Predsedníčka Fóra života Marcela Dobešová hovorí, že iniciátormi budovania pamätníkov sú často rodičia, ktorí si prešli stratou.

Koordinátorka kampane Andrea Peterková vníma, že vytvorenie takého miesta je pre rodičov hlbokou osobnou cestou k uzdraveniu a úľave.

„Je to miesto, kde môžu plakať a smútiť bez slov. Kde môžu lásku, ktorá nemohla rásť, položiť v podobe kvetu alebo sviečky. Každá úprava, každá zapálená sviečka je prejav lásky, ktorá nepozná koniec,“ zdôrazňuje.

„Je to ich spôsob, ako pokračovať v starostlivosti. Ak to navonok pôsobí ako gesto, je to skôr svedectvo lásky, ktorou by dieťa žilo. Je to miesto, ktoré svetu šepká, že tento malý život tu bol a nemá byť zabudnutý.“