Ján Pavol II. bol aj pápežom športovcov

Mladý Karol Wojtyła podobne ako každý chlapec trávil voľný čas vonku s kamarátmi. Ich útechou v neľahkom období boli rôzne športové aktivity. Najčastejšie ich však bolo vidno s futbalovou loptou.

Aj Karol si rád zahral futbal, dokonca v ňom celkom vynikal. Okrem športového nadania bol však obdivuhodný aj jeho prístup k rovesníkom z druhého tábora. Zápasy proti sebe totiž hrávali tímy katolíckych a židovských chlapcov. Židovský tím mal často nedostatok hráčov, mladý Karol bol však vždy pripravený pomôcť svojim kamarátom iného vierovyznania. Aby mali tímy rovnaký počet hráčov, hrával za židovský tím.

Keď prišla zima a rieka Skawa zamrzla, chlapci vymenili futbal za hokej. S nimi aj mladý Karol, ktorý pri hre s kamarátmi trávil celé hodiny. Loptu si však zvykol zakopať aj so svojím otcom, s ktorým po smrti Karolovej matky a súrodencov ostali sami.

Keď Karol Wojtyła odišiel študovať do seminára, ukázalo sa, že má rád i šach. Venoval sa mu však iba rekreačne, aby ho hra príliš neodvádzala od štúdia a duchovnej prípravy na kňazstvo.

Obľúbené lyžovanie a turistika

Zo všetkých športov mal Karol Wojtyła najradšej lyžovanie a turistiku. Obidve činnosti pravidelne spájal s návštevou Tatier, kam sa rád vracal. Ako kňaz tam bral mladých kempovať, kajakovať či len tak oddychovať v prírode. Keď bol v roku 1995 už ako pápež na Slovensku, zavítal aj do našich veľhôr.

Pri obede v Sliezskom dome sa podelil o zážitok z čias, keď sa do Tatier chodil lyžovať ako arcibiskup. V roku 1976 prišiel do Zakopaného, počas lyžovania však nevedomky prekročil hranice vtedajšieho Československa. Zadržali ho členovia pohraničnej stráže, ktorým sa márne snažil vysvetliť, že je krakovský arcibiskup a nemá žiadne postranné úmysly. Uverili mu až po viacerých kontrolách a telefonátoch.

Lyžovaniu sa venoval aj ako pápež. Po svahoch jazdil až do veku 73 rokov. Raz sa pri lyžovaní dostal do rozhovoru s osemročným chlapcom. Spoločne niekoľkokrát zjazdili kopec. Chlapcova mama nechcela veriť svojmu synovi, že sa lyžoval s pápežom. Uverila, až keď sa jej Ján Pavol II. sám pri lyžovačke predstavil.

Keď sa už nemohol chodiť lyžovať, venoval sa aspoň turistike. V odľahlých kopcoch hľadal ticho a odpočinok od povinností v úrade. Počas výletov sa však vždy rád porozprával s turistami, ktorých stretol. Počas letnej dovolenky v júli 1996 v stredisku Lorenzago di Cadore na severe Talianska narazil v priebehu túry na občana bývalej Nemeckej demokratickej republiky, ktorý putoval so svojím synom. „Ďakujeme vám za všetko, čo ste urobili za svojho pontifikátu. My, čo sme žili v NDR, vieme, za čo máme ďakovať,“ hovoril turista z bývalej socialistickej republiky.

Nielen zábava, ale i možnosť šíriť hodnoty ľudskosti

Ján Pavol II. vnímal šport nielen ako zábavu, ale tiež v ňom videl príležitosť, ako sprostredkovať hodnoty života širokej spoločnosti. Pripomenul to aj futbalistom AC Miláno, ktorým sa v roku 1979 prihovoril ako šampiónom talianskej ligy. „Vo svete, v ktorom vidíme bolestivú prítomnosť mladých ľudí, ktorí sú unavení, poznačení smútkom a negatívnymi skúsenosťami, buďte pre nich rozumnými priateľmi a sprevádzajte ich nielen na ihriskách, ale i na cestách vedúcich k skutočným životným hodnotám.“

Okrem toho pápež videl v športe výborný výchovný prostriedok, čo zdôraznil v roku 1997 pri stretnutí s futbalistami Atalanty Bergamo. „Športové súťaženie môže byť užitočným cvičením silnej vôle, ktorá je základom výchovy harmonickej, solidárnej a ušľachtilej osobnosti, otvorenej pre chápavosť a spoluprácu s ostatnými.“

Mnohí športovci oceňovali pápežov obdiv ich remeslu a bol pre nich veľkou inšpiráciou. Často ho navštevovali rozličné športové osobnosti a aj samotný pápež sa v októbri 2000 zúčastnil na futbalovom stretnutí na Olympijskom štadióne v Ríme. Pri príležitosti Jubilejného roka sa tam hral zápas medzi talianskou reprezentáciou a tímom zahraničných hviezd v talianskej najvyššej futbalovej súťaži. Futbalistov vyzval, aby nezabúdali na hodnoty a využívali šport na rúcanie jazykových a rasových bariér.

Viacerých športovcov prijal aj na osobnej audiencii. Napríklad fenomenálneho talianskeho cyklistu Marca Pantaniho, brazílskeho futbalistu Ronalda či basketbalových kúzelníkov z Harlem Globetrotters.

Smútil aj športový svet

Keď Ján Pavol II. zomrel, smútok zavládol i na športoviskách. Fanúšikovia Cracovie Krakov vyšli pred Mariánsky kostol v centre mesta a spoločne si uctili pápeža, ktorý v ich meste pôsobil ako arcibiskup.

Počas pretekov formuly 1 v Bahrajne, ktoré sa konali deň po smrti Jána Pavla II., talianska stajňa Ferrari na vyjadrenie sústrasti nasadila monoposty s čiernymi nosmi.

Minútu ticha držali aj futbalisti AC a Interu Miláno pri derby v semifinále Ligy majstrov, ktoré sa hralo štyri dni po smrti pontifika. Podobne si však pamiatku Jána Pavla II. uctili pri množstve iných športových podujatiach na celom svete.

Športovci naňho nezabudli

Ani po smrti odkaz Jána Pavla II. medzi športovcami nevyprchal. Jeho rodák Robert Kubica pretekal vo formule 1 s helmou, na ktorej mal meno Jána Pavla II. Niektorí veria, že pápežov príhovor z nebies zachránil poľskému jazdcovi život pri jeho dvoch hrôzostrašných nehodách počas Veľkej ceny Kanady v roku 2007 a pri rely pretekoch v Andorre v roku 2011. Samotný pilot bol voči tomuto tvrdeniu rezervovaný, no naďalej ostal obdivovateľom Jána Pavla II.

Aj ďalší jazdec formuly 1 má svätého pápeža vo veľkej úcte a zveruje sa pod jeho ochranu. Mexičan Sergio Pérez má v kokpite svojho monopostu prilepenú fotografiu Jána Pavla II. a obrázok Panny Márie Guadalupskej.

Poľský futbalista Patryk Malecki z Wisły Krakov zasa v zápase predkola Ligy majstrov v auguste 2011 oslávil gól do siete Apoelu Nikózia zoblečením dresu, pod ktorým mal tričko s fotografiou pápeža.

Takisto taliansky hokejový brankár Jason Muzzatti sa pri svojom športovom remesle zveril pod ochranu obľúbeného pápeža. Na olympijských hrách v Turíne v roku 2006 chytal v helme, na ktorej mal nakreslenú podobizeň Jána Pavla II.