Škapuliar je znakom zvláštnej ochrany

„Na Slovensku bola táto úcta veľmi populárna,“ hovorí Gabriel Brendza, cirkevný historik a farár farnosti Banská Bystrica-mesto. „Domnievam sa, že predtým, ako sa koncom 19. storočia rozšírili ružencové bratstvá, bola úcta škapuliarskych bratstiev jedna z najrozšírenejších.“

NA VRCHU KARMEL

Pôvod tejto úcty treba hľadať v reholi karmelitánov. Žobravá rehoľa vznikla v prvej polovici 13. storočia a je naviazaná na križiacke výpravy, ktoré prebiehali v 12. storočí vo Svätej zemi.

„Francúzsky rytier Bertold z Kalábrie sa zúčastnil na jednej z výprav, no domov sa už nevrátil. Usadil sa na úpätí biblického vrchu Karmel a okolo roku 1185 tam založil bratstvo pustovníkov. Na biblickom mieste, kde prorok Eliáš zachránil vieru v jediného Boha, rozjímali o  Bohu pod ochranou Panny Márie,“ vysvetľuje Gabriel Brendza.

Bertoldovi nasledovníci si neskôr vyžiadali uznanie tohto bratstva za rehoľu, čo schválil pápež Honorius III. v roku 1224.

ŠKAPULIARSKE ZJAVENIE

Keď Jeruzalem na konci 12. storočia dobyli saracéni, križiaci sa museli stiahnuť naspäť do Európy. To je pravdepodobne jeden zo spôsobov, ako sa karmelitánske bratstvo rozšírilo do sveta.

Generál karmelitánov v Anglicku Šimon Stock však v polovici 13. storočia začal vnímať, že sa rehoľa dostala do krízy. „Veľmi prosil Pannu Máriu, aby pomohla zachrániť túto rehoľu a jej spiritualitu,“ hovorí cirkevný historik.

Šimon Stock mal v noci z 15. na 16. júla 1251 súkromné zjavenie, s ktorým sa spája aj odovzdanie škapuliara.

„Panna Mária mu odovzdala škapuliar so slovami: Vezmi si tento škapuliar, to bude znak tvojej rehole, odznak môjho bratstva. Pre teba a všetkých karmelitánov budem zvláštnou ochranou. Kto zomrie v tomto rúchu, toho ako mimoriadne znamenie milosti nezastihne pekelný oheň,“ opisuje historik mariánske zjavenie spojené so škapuliarom.

Práve na výročie tohto zjavenia sa 16. júla slávi spomienka Panny Márie Škapuliarskej, počas ktorej sa prijímajú noví členovia škapuliarskych bratstiev. Jedno z najstarších bratstiev v našich končinách vzniklo v máji 1669 pri farskom kostole v Stropkove. 

Karmelitánska spiritualita teda nesie v sebe mariánsku úctu a škapuliar je jej znakom. Pôvodne išlo o druh látky, ktorý mal otvor na hlavu a ktorý rehoľníci nosili na svojej rehoľnej tunike vpredu i vzadu. Doteraz ho takto nosia bratia karmelitáni.

ŽIADEN AMULET

Škapuliar sa pomaly zjednodušoval a neskôr od 18. storočia bol z hnedej látky. „Nosil sa prehodený cez plecia na znak ochrany Panny Márie. Na jednej časti bola zobrazená Panna Mária z vrchu Karmel, na druhej časti vrch Karmel,“ približuje Gabriel Brendza.

Za pontifikátu pápeža Pia X. bolo dovolené, aby členovia bratstva nemuseli nosiť plátenný škapuliar, keďže to bolo nepraktické a odev sa modernizoval. Namiesto toho mohli nosiť medailón.

Vzhľad medailónu bol predpísaný v roku 1910. Na jednej strane mal byť obraz Panny Márie Karmelskej a na druhej strane Božské Srdce Ježišovo.

„Nemá sa to vnímať ako amulet, ale ako znak toho, že človek, ktorý medailón nosí, je zvláštnym spôsobom zasvätený Panne Márii. Podobne ako majú manželia obrúčky, ktoré majú pripomínať ich manželskú lásku. Aj v tomto prípade ide o čosi hmotné, čo má pripomínať príslušnosť k škapuliarskemu bratstvu.“

TRETÍ RÁD

Karmelitáni propagovali svoju duchovnosť i medzi laikmi, vďaka čomu vznikol laický tretí rád. Približne od 16. storočia sa tak začal rozširovať škapuliar aj pre laikov.

„Tiež chceli žiť pod ochranou Panny Márie, nosiť mariánske rúcho a pridružením ku karmelitánskej reholi prežívať svoj život pod ochranou Panny Márie,“ hovorí Gabriel Brendza.

Do bratstva boli prijímaní najčastejšie okolo sviatku Panny Márie Škapuliarskej, ale zapísaní a prijatí mohli byť kedykoľvek. Existoval tiež špeciálny obrad prijatia, ktorý vypracovali otcovia karmelitáni. Slávnostné prijímanie nových členov je súčasťou mnohých škapuliarskych pútí aj dnes.

So vstupom do bratstva sa spájala povinnosť každodennej modlitby k Panne Márii. „Určil ju kňaz, ktorý členov prijímal – obvykle tri modlitby Zdravas alebo desiatok ruženca. Spočiatku sa pripájal aj sobotný pôst,“ približuje cirkevný historik Gabriel Brendza.

Aj dnes zvykne byť záväzkom modlitba Zdravas, prípadne Pod tvoju ochranu. K tomu by sa mal pridať aj nejaký nábožný vzdych pri uctení škapuliara či medailónu, ktorý je člen povinný mať stále pri sebe.

Na snímke je katolícka procesia so sochou Panny Márie Karmelskej, ktorá je patrónkou rybárov a námorníkov, v španielskom prímorskom meste Nerja. Snímka: www.istockphoto.com

ŠKAPULIAR NA SLOVENSKU

Škapuliarske bratstvá začali u nás vznikať počas katolíckej reformy. Zakladali ich karmelitánski rehoľníci. Neskôr tak mohla urobiť aj Svätá stolica, ale vždy v nadväznosti na karmelitánsku rehoľu. Takto vznikali bratstvá aj v Uhorsku.

„Medzi najstaršie bratstvá Panny Márie Škapuliarskej v Hornom Uhorsku, terajšom Slovensku, patrí Stropkov,“ hovorí Gabriel Brendza.

„Vtedajší patrón kostola gróf Žigmund Pethő požiadal jágerského biskupa Tomáša Pálffyho, aby so schválením pápeža Klementa IX. generál karmelitánov páter Filip z Poľska mohol založiť bratstvo Preblahoslavenej Panny Márie z vrchu Karmel. Teda škapuliarske bratstvo, ktoré by vzniklo pri farskom Kostole Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi a ktorého protektorom a sprostredkovateľom by bol stropkovský farár.“

Zmienka, že sa tak stalo v roku 1669, sa nachádza v kánonických vizitáciách. Neskôr, v druhej polovici 17. storočia, ale najmä v 18. storočí vznikali aj ďalšie bratstvá.

„Členovia bratstva, ale i ľudia z okolia sa začali schádzať okolo sviatku 16. júla, lebo ten deň bol spojený s odpustkami. Spovedali sa, prijímali sviatosti a vstupovali do bratstva.“

PÚTE

Zo stretnutí sa vyvinuli škapuliarske púte. Najznámejšie u nás sú okrem Stropkova aj v Gaboltove, Topoľčiankach, Hontianskych Nemciach, Bôrke. Ľudia na tieto púte prichádzali v procesiách.

V Gaboltove a aj v Stropkove veriaci takto prichádzajú na odpust i dnes. Kontinuita pútí a škapuliarskych bratstiev sa neprerušila ani počas totality. Aj Gabriel Brendza vstúpil do bratstva v tomto období.

„Pochádzam zo stropkovskej farnosti a členom škapuliara som od prvého svätého prijímania. Krstiteľnica, pri ktorej ma krstili, bola priamo pri milostivom obraze Panny Márie Škapuliarskej. Keď sme išli na prvé sväté prijímanie, náš dekan nás povzbudzoval, aby sme vstúpili do škapuliara.“