Božie pozvanie

„Boh nám pripravuje hostinu, aby sme boli v  spoločenstve s ním a medzi sebou navzájom. Vyžaduje si však náš čas a angažovanosť, naše áno,“ začal Svätý Otec krátky poludňajší príhovor a jedným dychom dodal, že Boh sa nevnucuje, ale plne rešpektuje našu slobodu.

„Neponúka nám vzťah podriadenosti, ale otcovstva a  synovstva, podmienený naším slobodným súhlasom.“

Dráma príbehu je v tom, že sa často podobáme pozvaným z evanjelia, ktorí uprednostnili svoje záležitosti, obchody, záľuby. „Prečo ľudia odmietajú Božie pozvanie? Bolo to pozvanie azda nepríjemné?“ pýta sa Svätý Otec. „Nie, lenže sme príliš zameraní na svoje veci.“

Žijeme rýchlo, uponáhľane, Ježiš nás však pozýva „nájsť si čas, ktorý nás urobí voľnými, slobodnými; ktorý nás upokojí, uzdraví srdce a  ochráni pred zlom a  osamelosťou“.

Kde ho hľadať? Najmä na svätej omši, pri počúvaní Božieho slova, v modlitbe a  v  dobročinnosti. „Keď pomáhame slabému, počúvame osamelého, súcitíme s trpiacim, trávime čas s  Pánom, ktorý je v nich prítomný.“ A to nie je strata času, hoci si to niekedy myslíme.

Chráni nás pred uzavretosťou a smutným srdcom. Pouvažujme so Svätým Otcom, ako odpovedáme na Božie pozvanie, volanie. Aký priestor dávame Bohu vo svojom živote? Pamätajme, že kvalita života nezávisí od naháňania sa za tým, čo ponúka svet, ale od lásky k Bohu a blížnym.