Budova pyšného sa jedného dňa zrúti
Či sme veľkí, malí alebo takí akurát, pred Bohom sme všetci rovnakí. Snímka: profimedia.sk
Generálna audiencia sa v stredu 6. marca kvôli veľkému počtu pútnikov konala na Námestí sv. Petra. Katechézu čítal páter Pierluigi Giroli zo Štátneho sekretariátu, keďže „som stále prechladnutý a nemôžem dobre čítať“, povedal pápež František.
NADMERNÝ LESK
V úvode vysvetlil pôvod slova pýchy. „Starobylí Gréci ju definovali slovom, ktoré by sme mohli preložiť ako nadmerný lesk. V skutočnosti je pýcha povyšovanie seba, domýšľavosť, márnivosť.“ Nachádza sa aj v zozname nerestí, ktoré vychádzajú zvnútra, z ľudského srdca, a poškvrňujú človeka (porov. Mk 7, 22).
„Pyšný je ten, kto si myslí, že je oveľa viac, ako v skutočnosti je; ten, kto sa trasie, aby ho uznali za väčšieho ako iných; ten, kto chce vždy vidieť uznanie svojich zásluh a pohŕda inými tým, že ich považuje za menejcenných.“
KRÁĽOVNÁ NERESTÍ
Pápež nazýva pýchu veľkou kráľovnou nerestí. Spomína Danteho, ktorý ju v Božskej komédii zaradil do prvého prstenca očistca. To znamená, že pyšní sú ďaleko od Boha. „Náprava tohto zla si vyžaduje čas a úsilie viac než akýkoľvek iný boj, do ktorého je kresťan povolaný.“
Korene tohto radikálneho hriechu nachádzame na prvých stranách Knihy Genezis – v príbehu Adama a Evy, ktorí naleteli pokušiteľovi a chceli byť ako Boh (porov. Gn 3, 5). Pýcha ničí vzťahy. „Toto zlo otravuje cit bratstva, ktorý by mal, naopak, ľudí spájať.“
VONKAJŠIE SYMPTÓMY
Podľa pápeža je mnoho vonkajších znakov, ktoré prezradia pyšného človeka, „je povýšenecký, ľahko podlieha pohŕdavému úsudku, ľahkovážne vynáša neodvolateľné súdy nad inými, ktorí sa mu zdajú beznádejne neschopní“.
Majme sa obzvlášť na pozore, ak tento prejav zbadáme u seba samých. V jednom morálnom príkaze bol Ježiš nekompromisný: „Nesúďte, aby ste neboli súdení.“
TRPEZLIVOSŤ A POKORA
Čo s pyšným človekom, ktorý sa rozčuľuje, kričí, tvári sa urazene? Pápež konštatuje, že sa dá urobiť naozaj veľmi málo, lebo s takým človekom sa ťažko rozpráva. „Treba s ním mať len trpezlivosť, pretože jedného dňa sa jeho budova zrúti.“ Pýcha predchádza pád. Trefne to ilustruje aj talianske príslovie: „Pýcha sa nesie na koni, ale vracia sa pešo.“
Jediným skutočným liekom na každú pýchu je pokora. „Je zbytočné ukradnúť niečo Bohu, ako by to radi urobili pyšní, pretože on nám chce darovať všetko.“
Využime ešte tieto pôstne dni na boj a prekonávanie pýchy. Apeloval na to aj Svätý Otec v záverečných pozdravoch: „Pôstne obdobie je vhodný čas na rozpoznanie našej slabosti a našich obmedzení. Pokračujme s dôverou, pretože Pán napĺňa pokorných svojou milosťou. Najmä tento mesiac pozývam každého z vás, aby ste obrátili svoj pohľad na svätého Jozefa. Jeho pokora a tichosť nám pomôžu bojovať proti pokušeniu pýchy.“