Byť s Pánom, lebo je to krásne

Na Námestí sv. Petra vládlo chmúrnejšie počasie. Radosť nastala pri príchode pápeža Františka. Za zborového spevu Ave, Maria v taliančine prišiel na pódium. V katechéze sa vrátil k téme rozlišovania.

SVÄTÝ NEPOKOJ

V úvode zopakoval, že je dôležité poznávať, čo sa v nás deje, „aby sme nerobili unáhlené rozhodnutia“. Môže ísť aj o smútok či temnotu v srdci, ktoré sú „príležitosťou na rast“. V skutočnosti je nevyhnutné cítiť smútok a byť sám so sebou, lebo inak „zostaneme na povrchu veci“.

Neútecha nás udržiava v bdelosti a pokore a „chráni pred závanom rozmarov“. Sme ľudia a musíme byť ľudskí. Svätý Otec vyzýva, aby sme voči utrpeniu či potrebám druhých nezostali ľahostajní. Porovnal „sterilný pokoj“ a „svätý nepokoj“.

Držať si od blížnych odstup, nemiešať sa do nich a tváriť sa, že sa nás ich problémy netýkajú, neznamená žiť. Vtedy sme akoby „uzavretí v laboratóriu. Toto nie je život“.

Naopak, nepokoj je impulz na zmenu života, duchovný rast. Napríklad v živote sv. Augustína bol nepokoj prítomný, hľadal Lásku, až kým nespočinul v Pánovi. „Treba mať svätý nepokoj“, aby sme mohli urobiť jasné rozhodnutia.

AKO SA MÁŠ, BOŽE?

„Neútecha nás pozýva budovať zrelší vzťah s Bohom i s blížnymi“, ktorý nie je zúžený len na prijímanie a dávanie. Svätý Otec sa zamyslel, že ako deti sme často prichádzali za rodičmi s konkrétnym cieľom – aby sme dostali hračku, vreckové či povolenie; teda nie kvôli rodičom samotným, ale aby sme získali niečo pre seba. Podobne pristupujeme aj k Bohu. Správame sa ako zástupy, ktoré sa naňho tlačili, aby sa uzdravili či nasýtili. Modlíme sa k Bohu, no bez „skutočného záujmu oňho“.

Koľkokrát ideme k Pánovi kvôli nemu samému? „Ako sa máš, Bože?“ Možno nás prekvapuje, čo hovorí Svätý Otec. Takto sa rozprávať s nebeským Otcom? „Je to veľmi krásny spôsob, ako vstúpiť do úprimného vzťahu s jeho človečenstvom, s jeho utrpením, dokonca s jeho jedinečnou osamelosťou.“

ŽIVÝ VZŤAH

Učme sa byť s Pánom bez akéhokoľvek iného cieľa. Ako keď vyhľadávame prítomnosť ľudí, ktorých milujeme, „lebo je krásne byť s nimi“. „Duchovný život nie je technika. Nie je to program vnútorného blaha, ktorý si nainštalujeme. Je to vzťah so živým Bohom.“

Ak cítime strach, ešte viac hľadajme Pána. Svätý Otec uistil, že Boh vždy počuje a vždy odpovedá, priložil si pritom ruku k uchu, aby zvýraznil túto istotu. Ale musíme sa naučiť rozlišovať hlas Pána a „hlas pokušiteľa. Vytrvalo sa modlime“.

PONÁHĽAJ SA, PANE

V závere audiencie Svätý Otec pamätal aj na Ukrajinu, za ktorú sa môžeme modliť slovami „ponáhľaj sa, Pane“. Napriek mnohým skúškam pápež František nestráca zmysel pre humor. Keď pozdravil prítomnú skupinu požiarnikov, dodal, že im vyprosuje, „aby nemali žiadnu prácu, samozrejme, aby nehorelo“.