Čaká nás nádej nového života

Svätý Otec naďalej podstupuje rekonvalescenciu, na vigílii sa preto osobne nezúčastnil. Hlavným celebrantom slávnosti v Bazilike sv. Petra bol kardinál Giovanni Battista Re, ktorý predniesol aj pápežovu homíliu.

Pokorná viera

František v nej na úvod pripomenul, že svetlo Zmŕtvychvstania krok za krokom osvecuje cestu, bez veľkého hluku preniká temnotami dejín a jemne žiari v našich srdciach. Zodpovedá mu pokorná viera, ktorá odmieta akýkoľvek triumfalizmus.

„Pánova Pascha nie je teatrálnou udalosťou, ktorou by Boh potvrdil seba samého a prinútil nás veriť v neho. Nie je to cieľ, ktorý by Ježiš dosiahol ľahkou cestou, obídením Kalvárie. Ani my ju nemôžeme prežívať povrchne, bez vnútorného váhania. Naopak, Zmŕtvychvstanie je podobné drobným zábleskom svetla, ktoré si ticho a postupne razia cestu, občas ešte ohrozené nocou a neverou.“

Takýto Boží „štýl“ nás podľa pápeža Františka oslobodzuje od abstraktnej nábožnosti. „Tá by sa mohla mylne domnievať, že Pánovo zmŕtvychvstanie magicky vyrieši všetky problémy. Naopak, Veľkú noc nemôžeme sláviť bez toho, aby sme sa vysporiadali s nocami v našom srdci a s tôňami smrti, ktoré sa stále zhromažďujú vo svete.“

Nádej Veľkej noci

V zmŕtvychvstalom Ježišovi máme podľa Františka istotu, že náš osobný príbeh a cesta ľudstva, aj keď sú ešte ponorené do noci, ostávajú v Božích rukách. „On nás vo svojej veľkej láske nenechá zakolísať a nedovolí, aby zlo malo posledné slovo.“

Svätý Otec zároveň pripomenul, že Kristus síce zvíťazil nad hriechom a zničil smrť, ale v našich pozemských dejinách sa sila jeho zmŕtvychvstania ešte stále završuje. A toto završovanie, ako malý výhonok svetla, je zverené nám, aby sme ho chránili a nechali rásť. A to zvlášť v Jubilejnom roku. 

„Nechajme vyklíčiť nádej Veľkej noci v našom živote a vo svete! Keď ešte cítime vo svojom srdci ťažobu smrti, keď vidíme tiene zla hlučne kráčať svetom, keď cítime vo svojom tele aj v spoločnosti rany egoizmu či násilia, nestrácajme odvahu, ale vráťme sa k posolstvu tejto noci: svetlo pomaly svieti, hoci sme ešte v tme. Čaká nás nádej nového života a sveta konečne oslobodeného.“

Šírme veľkonočnú nádej

Svätý Otec ďalej dodal, že je našou úlohou byť dôveryhodnými svedkami nádeje, aby sa Božie kráľovstvo šírilo v srdciach mužov a žien dneška.

„Žime Veľkú noc vo svojom živote a staňme sa poslami nádeje, tvorcami nádeje v čase, keď na nás stále vanú mnohé vetry smrti. Môžeme to robiť svojimi slovami, každodennými drobnými gestami a rozhodnutiami inšpirovanými evanjeliom. Celý náš život sa môže stať prítomnosťou nádeje.“

Nádej môžeme prinášať tým, ktorým chýba viera v Pána, ktorí stratili cestu, ktorí rezignovali alebo sú zohnutí pod ťarchou života; pre tých, čo sú sami a uzavreli sa vo svojej bolesti; pre všetkých chudobných a utláčaných zeme; pre ženy ponižované a zabíjané; pre nenarodené deti a pre tie, ktoré sú týrané, či pre obete vojen. 

Obrat ľudských dejín

„Zmŕtvychvstalý Kristus je definitívnym obratom ľudských dejín,“ zdôraznil Svätý Otec. „Kristus je nádej, ktorá nezapadá. On je láska, ktorá nás sprevádza a drží. On je budúcnosťou dejín, konečným cieľom, ku ktorému kráčame, aby sme boli prijatí do nového života, kde Boh zotrie každú slzu z našich očí a už nebude smrti ani žiaľu, ani náreku, ani bolesti viac nebude. Túto veľkonočnú nádej, tento ,obrat v temnote“, musíme ohlasovať všetkým. Dajme priestor svetlu Zmŕtvychvstalého a staneme sa tvorcami nádeje pre svet.“