Choroba nás učí nádeji a láske

Pápež v nej vychádzal z biblických úryvkov o tom, ako Boh neopúšťa svojich milovaných, ani keď upadli do hriechu. Boh je stále blízko pri nás. Nič mu nezabráni klopať na naše dvere. „Ba práve vtedy, keď sú skúšky najťažšie, jeho milosť a láska nás objímajú najpevnejšie.“

ÚTECHA BOŽEJ PRÍTOMNOSTI

Jedna z takýchto skúšok je nepochybne choroba. Zakúšame v nej svoju krehkosť a môže nás to priviesť k beznádeji. „Ale ani v týchto momentoch nás Boh neopúšťa, a ak sa mu odovzdáme, môžeme pocítiť útechu jeho prítomnosti.“

Ježiš nám rozumie. Stal sa človekom a dobre vie, čo je utrpenie. „Preto mu môžeme zveriť svoju bolesť s istotou, že u neho nájdeme súcit, blízkosť a nežnosť,“ povzbudil všetkých chorých.

ANJELI PRE DRUHÝCH

„Boh nás zapája do svojej lásky, aby sme sa mohli stať ,anjelmi‘, poslami jeho prítomnosti pre druhých. Často sa tak posteľ chorého stáva ,svätým miestom‘ spásy a vykúpenia – ako pre chorého, tak aj pre tých, ktorí sa o neho starajú.“

V  druhej časti pápež pozval zdravotníkov vnímať chorých ako dar, „ktorý uzdravuje vaše srdce od všetkého, čo nie je láska, a zahrieva ho ohňom súcitu“. Choroba je podľa neho príležitosť pre všetkých na spoločný rast a pestovanie nádeje a lásky.