Cieľ pôstu je premena

Ježiš vzal so sebou troch učeníkov, ktorí mali byť svedkami jedinečnej udalosti. Chcel, aby „táto skúsenosť bola prežívaná spoločne“. A podobne aj pôstna cesta je spoločným kráčaním, aby sme „hlbšie a plnšie vstúpili do tajomstva Krista“.

Cieľom putovania na vrch Tábor bolo Ježišovo premenenie – keď ho apoštoli videli v sláve. Krása, ktorú videli, bola neporovnateľne väčšia ako námaha pri výstupe.

„Aj synodálny proces sa často zdá namáhavý. Ale to, čo nás čaká na konci, je niečo úžasné, čo nám pomôže lepšie pochopiť Božiu vôľu a naše poslanie v službe jeho kráľovstvu.“

Cieľom pôstu i synodality je premena. Na jej uskutočnenie Svätý Otec odporúča dve cesty. Prvá súvisí s evanjeliovým pokynom: počúvajte Ježiša (porov. Mt 17, 5). „Pôstne obdobie je čas milosti do tej miery, do akej počúvame toho, ktorý k nám hovorí.“

V prvom rade v liturgii a potom „v tvárach a príbehoch tých, ktorí sú v núdzi“. Vzájomné počúvanie je v štýle synodálnej Cirkvi nevyhnutné. Druhá cesta vychádza z výroku: „Vstaňte a nebojte sa. A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša.“

Pápež odporúča, aby sme sa neuchyľovali k nábožnosti, ktorú tvoria „mimoriadne udalosti či sugestívne zážitky“, ale žili každodennú realitu. Ani pôst, ani synoda nie sú samy osebe cieľ. Cieľ je zmŕtvychvstanie a synodalita v bežnom živote.