Cirkev mimo Európy je živšia

Od 2. do 13. septembra pápež postupne navštívil Indonéziu, Papuu-Novú Guineu, Východný Timor a Singapur. „Ďakujem Pánovi, ktorý mi doprial ako starému pápežovi absolvovať to, čo by som bol rád absolvoval ako mladý jezuita, pretože som tam chcel ísť na misie.“

Na začiatku uvažoval nad tým, že pri myšlienkach o Cirkvi sme príliš eurocentrickí, teda západní. „V skutočnosti je však Cirkev oveľa väčšia, oveľa väčšia než Rím, než Európa. A dovolím si povedať, že je v týchto krajinách aj oveľa živšia.“

Zažil to na mnohých stretnutiach s rôznymi skupinami, ktoré boli plné emócií. Tie miestne cirkvi „nerobia prozelytizmus, ale rastú vďaka príťažlivosti“.

SÚCIT V INDONÉZII

Hoci v Indonézii tvoria katolíci len tri percentá, sú živí a dynamickí v ohlasovaní evanjelia. Celá krajina je naklonená harmónii v rozmanitosti.

„Súcit je cesta, po ktorej kresťania môžu a musia kráčať, aby vydávali svedectvo o Kristovi a zároveň sa stretávali s veľkými náboženskými a kultúrnymi tradíciami.“ Pápež pripomenul tri dôležité charakteristiky Boha, ktoré si máme osvojiť: blízkosť, milosrdenstvo, súcit.

„Ak kresťan nemá súcit, nie je súci.“ Ruka v ruke so súcitom ide viera a bratstvo, čo bolo motto tejto návštevy. „Tam som videl, že bratstvo je budúcnosť. Je to odpoveď na anticivilizáciu.“

SYMFÓNIA V PAPUE-NOVEJ GUINEI

Pápež neskrýval nadšenie z krásy tejto misijnej cirkvi. Prostredie je rozmanité, ľudia hovoria osemsto jazykmi. „To je ideálne prostredie pre Ducha Svätého, ktorý rád dáva zaznieť posolstvu lásky v symfónii jazykov. To, čo robí Duch Svätý, nie je uniformita, ale harmónia.“

Osobitne si spomínal na spevy a  tance mladých, v  ktorých vidí „budúcnosť bez kmeňového násilia, bez ekonomického a ideologického kolonializmu, budúcnosť bratstva a starostlivosti o prekrásne prírodné prostredie“. V tomto kontexte nazval Papuu-Novú Guineu „laboratóriom integrálneho rozvoja“.

ÚSMEVY VO VÝCHODNOM TIMORE

„Zasiahla ma krása tohto ľudu,“ vyznal Svätý Otec. Je to „ľud skúšaný, avšak radostný, ľud múdry v utrpení“. Ľud s „morom detí“, ktoré sa stále usmievajú.

„Nikdy nezabudnem na úsmev detí tej zeme.“ Deti a ich úsmev, to je budúcnosť národa. „Skrátka, vo Východnom Timore som videl mladosť Cirkvi: rodiny, mladých, deti, mnoho seminaristov a kandidátov zasväteného života. Dýchal som tam vzduch jari.“

SVETLO V SINGAPURE

Poslednou zastávkou pápeža bol Singapur. Krajina totálne odlišná od predchádzajúcich. Krajina veľkých diel, bohatá, hospodársky vyspelá, s ultramodernou architektúrou. Svetlo v nej však nejde len z mrakodrapov.

„Aj v bohatom Singapure sú ,maličkí‘, ktorí nasledujú evanjelium a stávajú sa soľou a svetlom, svedkami nádeje väčšej, než akú môžu zaručiť ekonomické zisky.“ V závere Svätý Otec poďakoval Bohu za dar tejto cesty, všetkým krajinám, spolupracovníkom a požehnal všetky národy, aby kráčali cestou pokoja a bratstva.