Cirkev rastie príťažlivosťou
O radosť sa na audiencii podelila skupina Grupo de Cantares Pedra Moura z portugalského mesta Viseu. Snímka: profimedia.sk
V stredu 11. januára začal Svätý Otec nový cyklus katechéz s názvom: Nadšenie pre evanjelizáciu – apoštolská horlivosť veriaceho človeka. Príhovoru predchádzal úryvok z Evanjelia podľa Matúša (Mt 9, 9 – 13), v ktorom apoštol opisuje svoj príbeh s Ježišom, ako ho povolal odpútať sa od moci a dať sa do služby.
JEŽIŠ NEDÁVA PRÍVLASTKY
Svätý Otec v úvode zdôraznil dôležitosť zápalu pre ohlasovanie. Je to „dôležitý rozmer Cirkvi, lebo spoločenstvo Ježišových učeníkov sa rodí ako misionárske“. Niekedy však elán zoslabne, zvlažnie, dokonca sa stratí.
„Znovuobjavme evanjelizačné nadšenie“ a prosme Ducha Svätého, aby „v nás roznietil svoj oheň“, lebo „bez apoštolskej horlivosti viera vysychá“. Všetko sa začína Ježišovým pohľadom. Pápež to ilustruje na príklade Matúša, ktorý vyberal dane v mene Rímskej ríše.
V očiach ľudí bol podlý, zradcovský, prisluhovačský. Ale Ježiš nedáva prívlastky, „nepoužíva prídavné mená, ale podstatné; vidí ho ako človeka“. Približuje sa k nemu, „lebo Boh miluje každého človeka a prišiel pre nešťastníkov, hriešnikov“.
Ježišov pohľad je krásny, lebo vidí Matúša i každého z nás ako „adresáta lásky“. „Aký je náš pohľad na druhých? Vidíme ich chyby alebo potreby?“ Zanechajme nálepkovanie a pozerajme na blížnych ako Ježiš – s milosrdenstvom a láskavosťou.
UROBME PRVÝ KROK
Ako Ježiš zbadal Matúša sedieť na mýtnici, povolal ho do služby a „on vstal a išiel za ním“. Tu vidno prerod apoštola, lebo „kedysi kto sedel, mal moc a ostatní ho museli poslúchať. Ježiš ho odpútava od moci“.
Matúš sa dáva do pohybu, opúšťa pozíciu nadradenosti, dáva sa na roveň s ostatnými a má pred sebou horizont služby. „A my? Sedíme a čakáme, kým si nás druhý všimne, alebo ideme na cestu hľadať tých, čo nás potrebujú?“
Urobme prvý krok. Po skúsenosti s Ježišom sa Matúš vracia domov. Avšak zmenený a s Ježišom. „Nečakajme, kým budeme dokonalí. Ohlasovanie sa začína dnes, tu a teraz.“
Tam, kde žijeme, „svedčime o kráse Lásky, Boha, ktorý nás pozdvihol“, lebo „Cirkev rastie príťažlivosťou“, radosťou, spoločným kráčaním, láskou.
LÁSKA JE TÁ PRÍŤAŽLIVOSŤ
V závere Svätý Otec rozpovedal príbeh o zdravotných sestričkách v nemocnici v Buenos Aires, ktorým prišli pomôcť sestry z Kórey. Na druhý deň už šli k pacientom. Hoci po španielsky nevedeli ani slovo, komunikovali pohľadom, láskavosťou, službou.
„Odovzdávať lásku Ježiša Krista“, to je tá príťažlivosť. „Priťahuje náš pohľad druhých k Ježišovi Kristovi?“ Vyjdime zo seba, nepresviedčajme, ale „radostne ohlasujme Boha, ktorý ‚neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov‘.“