Čnosť nie je náhodné dobro z neba

K jedenástemu výročiu zvolenia prišiel v ten deň poblahoželať Svätému Otcovi aj 95-ročný albánsky kardinál Ernest Simoni, ktorý zaňho v deň výročia pontifikátu slávil svätú omšu nad hrobom svätého Petra.

V katechéze sa pápež zameral na čnosti, ktoré sú v protiklade ku zlu. Čnostný človek, z latinčiny virtus, je „silný, odvážny, schopný disciplíny a askézy“. Je to náročný, dlhý a namáhavý proces dozrievania, ale čnostný človek je potom „verný svojmu povolaniu“.

František nás vyzýva zamyslieť sa nad tým, aký by bol svet šťastný, keby sme pestovali čnosti; „keby spravodlivosť, úcta, vzájomná dobrosrdečnosť, veľkosť ducha a nádej boli bežnosťou, a nie vzácnou odlišnosťou“.

ČNOSTI VO SVETE PLNOM ZLA

V aktuálnych dramatických časoch plných zla sa odohrávajú zápasy o človeka, bratstvo, život, pokoj, lásku. Práve teraz je výsostne dôležité, aby „sme znovuobjavili a praktizovali čnosti“.

Katechizmus definuje čnosť ako trvalú a stálu dispozíciu konať dobro. „Nie je to teda improvizované a náhodné dobro. Je to dobro, ktoré sa rodí dozrievaním človeka, kým sa nestane jeho vnútornou črtou.“

Ako si teda vypestovať návyk rozhodovať sa správne medzi dobrom a zlom? Našou oporou je na prvom mieste Božia milosť. „V nás pokrstených pôsobí Duch Svätý, ktorý koná v našej duši, aby ju viedol k čnostnému životu. Milosť vždy predchádza nášmu morálnemu úsiliu.“

KEĎ DARUJEME A ODPÚŠTAME

V čnostiach však treba ďalej rásť a  rozvíjať sa. Lebo prídu skúšky a kríže, ktoré ich preveria. Dokonalým vzorom je pre nás Boží Syn, ktorý aj na kríži miloval a odpúšťal. O čnosti odpúšťajúcej lásky hovoril Svätý Otec v poludňajšom príhovore v nedeľu 17. marca.

„Z kríža nás Pán učí, že pravá sláva, ktorá nikdy nezanikne a robí človeka šťastným, pozostáva z daru a odpustenia. Dar a odpustenie sú podstatou Božej slávy. A sú pre nás cestou života. Keď darujeme a odpúšťame, žiari v nás Božia sláva.“