Daj sa mi napiť

Ježiš prišiel k studni smädný a unavený v najväčšej páľave „ako žobrák a prosil o osvieženie“. Je to obraz „poníženia Boha“.

Pri meditácii nad touto scénou môžeme vnímať, že „Pán je smädný ako ja; je mi nablízku; snúbil sa s mojou chudobou“. Ježišov smäd nie je len fyzický. „Je to predovšetkým smäd po našej láske.“

Dokonale sa to prejavilo na kríži, keď pred smrťou zvolal: „Žíznim.“ Ježiš, ktorý prosil o nápoj, vylial zo svojho prebodnutého boku vodu a krv. „Ježiš smädný po láske hasí náš smäd láskou. Prichádza k nám v každodennom živote a sľubuje živú vodu, ktorá v nás rozprúdi večný život.“

Daj sa mi napiť. To je výzva aj pre nás, aby sme sa zaujímali o smäd blízkych – v rodine, v práci, kdekoľvek, kde sú ľudia smädní po Bohu, láske, Božom slove. „Cirkev je pre nich oáza, kde sa môžu napiť.“

Daj sa mi napiť. To je výzva pre celú spoločnosť, v ktorej vládne uponáhľanosť, ľahostajnosť, nevšímavosť. Pestujme kultúru starostlivosti.

Daj sa mi napiť. To je volanie núdznych, ktorí si nemajú čím zvlažiť ústa, zatiaľ čo sa znečisťujú toľké vodné toky. Sama naša zem je vyprahnutá a „smädná“.

Evanjelium Tretej pôstnej nedele „každému z nás ponúka živú vodu, ktorá z nás môže urobiť zdroj osvieženia pre iných“. Zanechajme svoje džbány a ako Samaritánka choďme zvestovať toho, ktorý dáva život.