Dcéra, syn, vstaň
Boh si od nás nedrží odstup. Svedčia o tom i dva zázraky z liturgie, navzájom prepletené motívom dotyku, nad ktorými Svätý Otec uvažoval v poslednú júnovú nedeľu.
Cestou do domu predstaveného synagógy Ježiš uzdravil ženu chorú na krvotok. Potom vzkriesil Jairovu dcéru. Oba zázraky sa dejú prostredníctvom fyzického kontaktu. Žena sa dotýka Ježišových šiat a Ježiš berie dievča za ruku. Prečo je tento dotyk dôležitý?
„Pretože tieto dve ženy – jedna preto, že krváca, a druhá preto, že je mŕtva – sú považované za nečisté, a preto s nimi nemôže dôjsť k fyzickému kontaktu. Namiesto toho sa Ježiš nechá dotknúť a nebojí sa dotknúť.“ Boh nerobí rozdiely, všetci sme jeho deti. „Nečistota nepochádza z choroby ani zo smrti, ale z nečistého srdca.“ Zapamätajme si z tejto epizódy jednu dôležitú vec: hoci sme zranení a hriešni, Boh si od nás nedrží odstup.
„Nehanbí sa za nás, neodsudzuje nás, naopak, približuje sa, aby sa nechal dotknúť a dotkol sa nás a aby nás pozdvihol zo smrti. Vždy nás berie za ruku a hovorí: dcéra, syn, vstaň!“ Našou úlohou je vstať a kráčať ďalej. Ježiš znášal všetky následky hriechu, aby nás zachránil.
„To je krásne. Upevnime si v sebe tento obraz. Boh nás berie za ruku, dvíha nás, aby nám prinavrátil život.“ Je len na nás, či mu dovolíme dotknúť sa nás jeho slovom a jeho láskou. A ako my pristupujeme k druhým? Bez predsudkov?
„Bratia a sestry, hľaďme na Božie srdce, nech Cirkev a spoločnosť nikoho nevylučujú, nech je každý so svojím vlastným príbehom prijatý a milovaný bez nálepiek a predsudkov.“