Desať rokov na Petrovom stolci

Ak chceme hodnotiť pontifikát pápeža, mali by sme si podľa profesora teológie ozrejmiť, kto je to pápež.

Pre rímskokatolíkov a členov cirkví, ktoré sú v jednote s pápežom, je najvyšším predstaviteľom, nástupcom apoštolov.

„Podľa definície Prvého vatikánskeho koncilu je mu prisľúbená špeciálna pomoc Ducha Svätého v otázkach viery a mravov pri špeciálnych udalostiach. Vieme, že od samého začiatku je sprevádzaný špeciálnou Božou ochranou.“

Každý z pápežov je poznačený kontextom krajiny, z ktorej prichádza, a má svoje špecifiká. „Ján Pavol II. prichádzal z krajiny poznačenej tvrdým komunizmom, Benedikt XVI. bol poznačený kontextom Nemecka a pápež František je zase poznačený Argentínou.“

Navyše je ovplyvnený nemeckou a francúzskou teológiou spred Druhého vatikánskeho koncilu. „Tam sú postavy ako Henri de Lubac a ďalšie veľká mená francúzskej teológie z takzvanej lyonskej školy.“ 

REFORMA SRDCA

Snaží sa o reformu, tak ako jeho mnohí predchodcovia, no ide mu predovšetkým o reformu ľudského srdca, skutočnú reformu.

„Uveriť Ježišovi Kristovi, naplno na ňom postaviť svoju existenciu a vnímať, že Cirkev je skutočné Kristovo tajomné telo a podľa toho naplno žiť.“

Každá reforma však trvá veľmi dlho. A inštitúcie sa reformujú vždy najťažšie. O to ťažšie, ak ide o miliardu ľudí.

„Hovorí sa, že reformátor začína vždy od iných a svätec od seba. Myslím si, že Svätý Otec si jasne uvedomuje, že je veľmi dôležité zmeniť srdce, aby sme sa prestali správať spôsobom, ktorý nie je evanjeliový a na ktorý nám, žiaľ, právom poukazujú aj médiá, že takíto sme.

Aj mnohé škandály v Cirkvi by sa nediali, ak by sa dodržiavala cirkevná disciplína tak, ako ju poznáme z tradície Cirkvi.“

Ide o proces, ktorý sociológovia nazývajú snehovou guľou. „Keď pustíte snehovú guľu dole kopcom, postupne sa nabaľuje.

A to sa podľa mňa podarilo Svätému Otcovi. Naštartovať určité procesy a čas ukáže. Ani pápeži reformátori nevideli veľké výsledky, ktoré započali. Videli to až tí ďalší.

Ale myslím si, že Svätý Otec František započal správne vedený Duchom Svätým aj po porade s kardinálmi a biskupmi mnohé správne postoje.“

NIE LIBERÁLNY, ALE RADIKÁLNY

Jeho pontifikát je postavený na troch slovách: stretnutie, zmierenie a jednota. Aj pápež František je pápežom stretnutí.

„Veľmi dôležité však je, že nie je parciálny. Jasne hovorí, že teológ nemôže byť konzervatívny, ale ani progresívny. Teológ musí byť evanjeliový.“

Vysvetľuje, že by mal evanjelium ohlasovať v zhode s katolíckou tradíciou tak, ako je to 2 000 rokov. 

Zdôrazňuje, že pápež je v tomto radikálny. „Pretože evanjelium je radikálne. Nemôžeme si z evanjelia vyberať, čo sa nám páči a čo nie. Musíme hlásať celé evanjelium.“

Kritikom, ktorí hovoria, že pápež ide proti tradícii, oponuje, že práve naopak. Je veľkým znalcom katolíckej tradície.

„Veci, ktoré nám zdôrazňuje, nájdeme u svätého Tomáša Akvinského, Bonaventúru, Augustína alebo Ambróza.“

Navyše aj spolu so zosnulým Benediktom XVI. vychádzajú z nemeckého mysliteľa Romana Guardiniho.

„Hovoriť o tom, že Svätý Otec ide proti tradícii, môže iba ten, ktorý buď v zlom falošne útočí na Svätého Otca, alebo ktorý absolútne nepozná katolícku tradíciu.“ 

Vysvetľuje, že obe nálepky – konzervatívec či liberál – sú teologicky nepresné.

„Znamená to, že sám seba považujem za cirkevné magistérium, stelesňujem katolícku tradíciu a z tohto pohľadu súdim pápeža. Ak pápež hovorí, čo sa mne páči, je to dobrý a svätý pápež, ale ak hovorí niečo, čo sa mi nepáči, je to škaredý liberál.“

Pokračuje, že to vyvoláva aj otázku: „Komu som sľúbil vernosť? Kristovi pod zástavou Svätého Otca alebo všelijakým prúdom, ktoré budem sledovať?“

MILOSRDENSTVO A SOLIDARITA

Podľa profesora Miloša Lichnera nám pápež pripomína určité evanjeliové veci, ktoré by boli akoby pozabudnuté, aby sa ukázal celok a bohatstvo evanjelia. 

Sociálna angažovanosť veriacich napomáhala šíreniu evanjelia už v ranom kresťanstve.

Nájdeme ju u dávnych teológov ako sv. Cypriána či Leva Veľkého, ktorí vyzývali na pomoc kresťanom aj nekresťanom. Poukazovanie pápeža na dôležitosť sociálneho angažovania v Cirkvi naznačuje, že je skutočným katolíkom.

„Odmieta koncept kultúrnych vojen. Tí druhí, ktorí majú odlišný názor, nie sú naši nepriatelia, ale tí, ku ktorým nás Boh posiela, aby sme z nich robili učeníkov Krista. Sme pozvaní ku všetkým ľuďom.“

Zdôrazňuje Božie milosrdenstvo. „Vychádza z Guardiniových myšlienok o syntéze protikladov. Máme rôznosť bez jednoty alebo máme jednotu bez rôznosti,“ približuje jezuita.

Svätý Otec však hľadá syntézu v zhode s katolíckou tradíciou. „Buď budeme len spravodliví bez milosrdenstva a to bude veľmi tvrdé, ide o rigidnosť.

Alebo budeme milosrdní bez spravodlivosti a v tom prípade laxní. Svätý Otec hovorí, že ten, kto spája - a tam vidno teológiu Anselma z Canterbury –, je osoba Ježiša Krista. Spravodlivosť a milosrdenstvo sa stretávajú v osobe Ježiša Krista.“

NOVÝ ZÁVAN DUCHA SVÄTÉHO

Kristus hovorí, že múdry správca vynáša z pokladnice veci staré aj nové. Z pohľadu katolíckej tradície pápež František novosti neprináša.

„Nový je závan Ducha Svätého, ktorý prináša každý pápež.“ V jeho prípade ide o novosť čítania Svätého písma.

„Vždy sa nachádzame v inej životnej situácii a sme pozvaní, aby sme tu a teraz reagovali ako kresťania na konkrétnu situáciu. Obsah viery je stále ten istý, ale nová je forma odovzdávania viery.“

V tomto ide o akúsi novosť. 

Vyzdvihuje jeho syntézu protikladov, ktorá spája „liberálny individualizmus, ktorý zdôrazňuje osobu, s kolektívnym socializmom zdôrazňujúcim spoločenstvo.

Jedno aj druhé má svoju hodnotu – osoba aj spoločenstvo. Ale keď sa to ženie na hrany, vidíme, že to nie je dobré.

Svätý Otec hľadá katolícku syntézu a nachádza ju v solidarite. Osoba a spoločenstvo sa stretávajú v solidarite“.

Nezatracuje súkromné vlastníctvo, len hovorí „o zodpovednosti v duchu sv. Jána Zlatoústeho, Augustína, Ambróza, že Boh nám dal tieto veci nie pre seba, ale aby sme pomáhali chudobným“.

ZRAŇUJE HO TVRDOSŤ SŔDC

Ľudia z pápeža Františka cítia bezprostrednosť aj to, že si dokáže priznať chybu.

„Pomoc Ducha Svätého neznamená neomylnosť, ale v otázkach viery a mravov pri vážnych rozhodnutiach je prisľúbená špeciálna ochrana Ducha Svätého.“

Za desaťročie na Petrovom stolci z neho cítiť „dozrievanie do plnosti Krista, o ktorom hovorí sv. Pavol u mnohých ľudí, ktorí sa potom stanú svätými.“

Aj v prípade Františka vidno, ako ho „Božie slovo aj milosť pretvárajú a krásne dozrieva.“

Každý pápežov úspech je podľa teológa a jezuitu úspechom Božej milosti. No vidno, ako ho mnohé veci hlboko zraňujú. Najmä tvrdosť našich sŕdc.

„Namiesto šírenia evanjelia šírime vojny a nepokoje.“

Pri každom nešťastí - vojne, zemetrasení, havárii - veľmi vidno jeho skľúčenosť, čo považuje za jeden zo silných momentov v jeho pápežskej funkcii.

Úprimne ho trápia ľudské osudy a nie je mu ľahostajný život každého človeka. 

Výnimočné zážitky sa nepochybne spájajú aj s Františkovou návštevou Slovenska.

Miloš Lichner nezabudne na stretnutie s jezuitmi na nunciatúre, „kde mal pripravené parádne kreslo  a my oproti nemu stoličky. No keď prišiel, kreslo odstrčil, zboku si zobral jednoduchú stoličku a pritiahol si ju bližšie k nám.

Ukázal bezprostrednosť bez povyšovania, že je jednoduchý veriaci človek. To, čo hovorí sv. Augustín – som pre vás pastierom, ale zároveň som s vami ovečkou v jednom stáde, ktorého jediným pastierom je Ježiš Kristus“.

NA VÄČŠIU ČESŤ A SLÁVU BOŽIU

Jezuita a teológ Miloš Lichner nehovorí o Svätom Otcovi ako o supermanovi, ale zástupcovi Krista.

„Sprostredkúva to, čo je v evanjeliu. Isto nepredpokladal, že mnohé jeho dobre mienené slová budú pochopené inak. O to viac, ak sa pápežove slová prekladajú do iných kultúrnych kontextov a jazykov.“

Stretli sa s tým však aj jeho predchodcovia.

Viesť v 86 rokoch miliardu ľudí však jednoduché nie je. „Vidno, že zápasí so zdravotnými ťažkosťami. Rovnako je vážna ťažkosť úradu, čo vidno aj pri iných lídroch či len otcovi rodiny.“

Boh od pápeža Františka chce, aby mu verne slúžil, dokedy bude vládať.

„Modlím sa, aby vo vernosti vytrval čo najdlhšie. A keď príde jeho čas, aby dokázal otvoriť dvere s usmiatou tvárou a ísť v ústrety Kristovi.

Vyprosujem mu, aby bol záver jeho života na väčšiu česť a slávu Božiu, ako my jezuiti hovoríme,“ dodáva profesor Miloš Lichner, SJ.