Dosť už s vykorisťovaním Afriky

Na generálnu audienciu 8. februára prišiel Svätý Otec za mohutného aplauzu a  hry dychovej kapely Fiano Romano, ktorej srdečne zatlieskal.

Vo svojom príhovore sa podelil o dojmy z apoštolskej návštevy Konžskej demokratickej republiky a Južného Sudánu. Na úvod poďakoval Bohu, že sa mu splnili tieto „dva veľké sny“.

ŠOKUJÚCE SVEDECTVÁ

Konžskú demokratickú republiku označil za „zelené pľúca sveta“ spolu s Amazóniou. Je to krajina bohatá na zdroje, „ale zakrvavená vojnou, lebo stále sú tam tí, čo živia oheň“. Pápež František uskutočnil púť za pokoj, aby pripomenul, že je „možné a nutné spolupracovať v rozmanitosti, ak nás spája viera v Krista“.

Kongo je ako „diamant, ktorý sa, paradoxne, stal dôvodom sporov, násilia a ochudobnenia“. Táto dynamika sa však objavuje aj v iných afrických regiónoch, kde sa drancuje, pustoší, kolonizuje, vykorisťuje.

„Dosť už s vykorisťovaním Afriky! Musíme ísť spolu s dôstojnosťou a rešpektom v mene Krista ďalej.“

Svätého Otca sa zvlášť dotkli šokujúce svedectvá obetí násilia, najmä žien. Ľudia tam žijú v strachu, „veľmi trpia a sú obetovaní na oltári nezákonných obchodov“. Povedzme „nie násiliu, nie rezignácii a áno zmiereniu a nádeji“.

SILA MLADÝCH

Pápež František ďalej spomenul stretnutia s rôznymi skupinami. Osobitne vyzdvihol tichú službu charitatívnych pracovníkov, ktorí „prispievajú k rastu spoločného dobra“, a silu mladých a katechétov.

Stretnutie s  nimi bolo ako „ponorenie do prítomnosti premietnutej do budúcnosti“. Je to nová generácia, ktorú „oživuje radosť evanjelia“ a ktorá má silu vytvárať krajšiu budúcnosť.

BYŤ SOĽOU A SVETLOM

V druhej časti príhovoru Svätý Otec spomínal na Južný Sudán, ktorý vznikol len v roku 2011. Návšteva mala ekumenický charakter a bola „vyvrcholením cesty a duchovnej obnovy“, na ktorej sa v roku 2019 v Ríme stretli juhosudánski zástupcovia, aby sa zaviazali pracovať na mieri.

„Žiaľ, proces zmierenia nepokročil a Južný Sudán je obeťou starej logiky moci a súperenia“, čo má za následok mnoho utečencov a vnútorne vysídlených osôb. „Je hanebné, že civilizované krajiny ponúkajú Južnému Sudánu pomoc vo forme zbraní na rozpútavanie vojen,“ vážne poznamenal pápež.

Len spoločné stretávanie a dialóg môžu priniesť rozvoj. Len tak budú môcť „ľudia pracovať, chorí sa liečiť a deti vzdelávať“.

V závere Svätý Otec ocenil juhosudánskych kresťanov, ktorí sa angažujú v pomoci vnútorne vysídleným, ženy, ktoré svojou silou môžu zmeniť krajinu, a všetkých povzbudil byť „soľou a svetlom, lebo Boh nevkladá svoju nádej do veľkých a mocných, ale do malých a pokorných“.