Hľadať pravdu, nie vinníka

V prejave pred Anjel Pána sa pápež zameral na scénu uzdravenia slepého od narodenia, v ktorej vidno, ako koná dobré, vlažné, ustráchané i odvážne ľudské srdce. Prvú skupinu tvoria učeníci, ktorí sa zoči-voči slepcovi pýtajú, kto zhrešil; hľadajú vinníka.

„Je veľmi pohodlné hľadať vinníka namiesto toho, aby sme si kládli dôležitejšie otázky.“ Susedia a známi ostali po zázraku uzdravenia skeptickí; nie je možné, aby to bol ten istý človek.

„Pre nich je to neprijateľné. Majú strach, boja sa náboženských autorít a nevyjadrujú sa.“ A napokon farizeji, ktorým prekážalo porušovanie soboty. „Vo všetkých týchto reakciách sa vynímajú uzavreté srdcia, a to z rôznych dôvodov: hľadajú vinníka, nevedia žasnúť nad Božími darmi, nechcú sa zmeniť, blokuje ich strach.“

Často konáme podobne. Zoči-voči Ježišovým znameniam hľadáme iné východisko namiesto pravdy. Jediný správny postoj je postoj uzdraveného. Je šťastný, že vidí.

„Slobodný na tele i  na duchu svedčí o Ježišovi. Nič si nevymýšľa a nič neskrýva. Celý život poznal trpkú príchuť vylúčenia. Teraz sa už nebojí pohŕdania, lebo Ježiš mu dal plnú dôstojnosť. Dôstojnosť človeka, ktorý je uzdravený; ktorý ožíva. Je to znovuzrodenie v živote.“