Hneď prvými slovami začal s výzvou na pokoj

Ľudovít Malík približuje, že keď vyšiel na lodžiu Baziliky sv. Petra kardinál protodiakon, aby ohlásil zvolenie pápeža, napätie na Námestí sv. Petra sa dalo krájať. „Bolo to však napätie radostné, nie nejaké negatívne.“

Keď zazneli v latinčine krstné mená novozvoleného pápeža, hneď vedel, že to nie je žiaden z kardinálov, ktorí boli v médiách označovaní za favoritov. 

„Čakal som už len na priezvisko, ktoré mi však veľa nehovorilo. Podľa toho mena bola medzi novinármi prvá reakcia taká, že je to Francúz. Až po vyhľadaní na internete zistili, že ide o rodeného Američana, ale s peruánskym občianstvom.“

No ešte väčšie prekvapenie podľa Ľudovíta spôsobilo meno Lev, ktoré si nový pápež zvolil. „Mnohých to veľmi prekvapilo. Možno však pripomenúť, že predošlý pápež s týmto menom, Lev XIII., bol veľký pápež. Je autorom prvej sociálnej encykliky Rerum Novarum, ktorú určite mnohí poznajú.“

Rezonovali aj prvé slová nového pápeža. „Na prípravu príhovoru si po zvolení zrejme vyhradil čas. Na Svätom Otcovi bolo vidieť, že je veľmi pohnutý, príhovor však predniesol bezchybne.“

Ľudovítovi z príhovoru utkvelo viacero vecí. Prvou boli úvodné slová. „Hneď prvými slovami začal s výzvou na pokoj. To je úplne evidentná narážka na súčasný svet, v ktorom pribúda veľa konfliktov.“

Rovnako bolo povzbudzujúce aj pripomenutie, že Boh je láska a miluje všetkých. „Zaujala ma i odvolávka na svätého Augustína, keďže nový pápež je tiež augustinián. Svätý Augustín patrí medzi najväčších učiteľov Cirkvi.“

Pápež Lev XIV. v príhovore spomenul i pápeža Františka a synodalitu, ktorú sa zosnulý pápež v posledných rokoch pontifikátu snažil rozvíjať. „Zo slov pápeža Leva XIV. bolo zrejmé, že chce pokračovať v reformách a úsilí, ktoré začal pápež František,“ konštatuje Ľudovít.

Všimol si tiež, že Lev XIV. ako rodený Američan nepoužil v príhovore angličtinu. „Prihovoril sa najprv taliansky, potom chcel pozdraviť veriacich zo svojej diecézy v Peru, preto hovoril po španielsky. No po anglicky nepovedal ani jednu vetu.“

Ako si to vysvetľuje? „Povedal by som, že Lev XIV. ako rehoľník a misionár, sa už zrejme nebude definovať do nejakej národnosti. Myslím si, že skôr chce ukázať, že je tu pre všetkých.“

Nakoniec Ľudovít poznamenáva, že aj táto voľba pápeža ukázala vanutie Ducha Svätého. „V konkláve si volí ľudí, ktorí možno nie sú vôbec alebo iba málo spomínaní v tlači a celé rozhodovanie sa neriadi podľa médií, ale podľa úplne inej logiky.“