Klebety sú pohroma

Nie je jednoduché napomínať v láske druhého, lebo nás to väčšinou ťahá klebetiť. „Klebety, žiaľ, sú prvé, čo vzniká. V nich sa o chybe dozvedia všetci a so všetkými podrobnosťami, teda okrem toho, koho sa to týka. A to nie je správne! Bohu sa to nepáči.“

Pápež František zdôraznil, že klebety a ohováranie sú pohroma ako pre jednotlivca, tak pre celú spoločnosť. Ježiš v evanjeliu dáva návod, čo robiť. Prvým krokom je hovoriť s dotyčným z očí do očí. František odporúča prekonať hanbu a s veľkou láskavosťou pomôcť človeku uvedomiť si chybu.

Ak to nepomôže, treba prizvať jedného alebo dvoch svedkov, ktorí chcú naozaj pomôcť. Ak ani to nepomôže, treba to povedať spoločenstvu. Tu je však veľké pokušenie človeka verejne zahanbiť, ukázať naňho prstom. A to nemožno, zdôrazňuje Svätý Otec.

„Ukazovať prstom na ľudí nie je dobré. V skutočnosti to sťažuje priznať si omyl. Spoločenstvo musí dať človeku pocítiť, že hoci odsudzuje jeho chybu, je mu nablízku, modlí sa a ponúka mu odpustenie a nový začiatok.“

V závere príhovoru ponúkol pápež niekoľko otázok, aby sa každý konfrontoval sám so sebou: Ako sa správam k tomu, kto sa voči mne previnil? Nesiem v sebe zášť typu: za toto mi zaplatíš? Hovorím o chybe za chrbtom blížneho? Alebo mám odvahu sa s dotyčným porozprávať? Modlím sa zaňho? Pomáham svojim bratom a sestrám znovu vstať a začať odznova? Otváram im náruč?