Koľko lásky treba na odpustenie
Pápežovej katechéze predchádzalo čítanie Hymnu na lásku z Prvého listu Korinťanom vo svetových jazykoch. Snímka: Zuzana Szakácsová
„Láskavý prístup, o ktorom pápež František hovoril aj v katechéze, sme mohli vnímať priamo uňho, keď trpezlivo, s úsmevom zdravil každého pútnika,“ oceňuje pápežov prístup, ktorý ho súčasne inšpiruje.
„Je to aj povzbudenie pre nás, aby sme nezabúdali na lásku a radosť aj v maličkostiach, ako je obyčajný pozdrav.“ Jedinečnú chvíľu, keď sa so Svätým Otcom stretli predstavitelia SSV a šéfredaktor KN, zaznamenal i taliansky denník L’Osservatore Romano na svojom webe.
LÁSKA POHÝNA
Práve láske, tretej teologálnej čnosti, sa Svätý Otec venoval v audienčnom príhovore. Odvolávajúc sa na Hymnus na lásku z Pavlovho Prvého listu Korinťanom, hovorí, že láska zostupuje, dáva sa, je skrytá. Pavol adresoval hymnus spoločenstvu v Korinte, pretože malo k dokonalej bratskej láske ďaleko.
„Pavol sa obáva, že v Korinte – ako aj medzi nami dnes – vládne zmätok a že po božskej čnosti lásky niet ani stopy.“ O láske sa síce dnes veľa hovorí a spieva, no čo vlastne láska je? Prežívame rôzne druhy lásky – od zamilovania cez priateľskú lásku až po univerzálnu lásku k vlasti a celému ľudstvu.
„Jestvuje však väčšia láska – pochádza od Boha, je zameraná na Boha, dáva nám schopnosť milovať ho a stať sa jeho priateľmi. Dáva nám schopnosť milovať blížneho tak, ako ho miluje Boh. Je to láska, ktorá nás pohýna ísť tam, kam by sme inak nikdy nešli, a milovať to, čo by sme inak nemilovali, aj to neľúbivé, aj tých, čo nás nemajú radi, čo nám nie sú vďační.“ To je dielo Ducha Svätého v nás.
LÁSKA ODPÚŠŤA
Ježišovu výzvu milovať nepriateľov a dobre robiť každému, aj tomu, kto nám ubližuje, sa zdá nemožné naplniť. Ale akú zásluhu môžeme očakávať, ak milujeme len svojich blížnych a priateľov?
„Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte,“ nabáda Ježiš. „Uvedomujeme si, že je to láska náročná, ba priam nemožná na praktizovanie, ak človek nežije v Bohu.“
Ľahko sa dá milovať to, čo je krásne a dobré. Ťažšie to je v stretnutí s urážkou. „Ale Božia láska presahuje tieto kritériá. Kresťanská láska objíma to, čo nie je milé, ponúka odpustenie... Aké je ťažké odpustiť. Koľko lásky treba na odpustenie.“ Spontánne nás to vedie odpovedať na zlo zlom. „Ale kresťanská láska žehná tých, ktorí zlorečia.“
LÁSKA KONÁ
„Je to láska taká odvážna, že sa zdá takmer nemožná, a predsa je to jediné, čo nám zostane. Láska je úzka brána, ktorou musíme prejsť, aby sme vošli do Božieho kráľovstva.“ Na konci, pri poslednom súde, nebudeme súdení zo všeobecnej lásky, ale z lásky konkrétnej, nezištnej, dobročinnej.
„Veru, hovorím vám: čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili,“ hovorí Ježiš v Matúšovom evanjeliu. Tak s odvahou a nezištnou dobročinnosťou kráčajme vpred, v ústrety núdznym.