Krehkosť je naše bohatstvo
Pri sebapoznávaní pohľad do zrkadla nestačí, je dobré mať duchovného vodcu. Kráča po našom boku a hovorí nám pravdu.
Po audiencii Svätý Otec pozdravil novomanželov a vyzval ich byť svedkami nehy a bok po boku kráčať za Kristom. Snímka: profimedia.sk
Na prvej tohtoročnej audiencii 4. januára Svätý Otec ukončil cyklus o rozlišovaní. Pred príhovorom vyzval ľudí pridať sa k zástupom a vzdať úctu zosnulému Benediktovi XVI., ktorého nazval „veľkým majstrom katechéz“.
Ocenil jeho „vycibrené myslenie, ktoré nebolo samoúčelné, ale cirkevné, pretože nás vždy chcel viesť k stretnutiu so živým Ježišom“.
UZNAŤ SVOJU SLABOSŤ
Po mohutnom aplauze sa pápež v príhovore zameral na dôležitú pomôcku pri rozlišovaní, ktorou je duchovné vedenie, prítomnosť duchovného vodcu. Sme „krehkí“, často nerozumieme tomu, čo sa v nás deje, nepoznáme sa dostatočne.
Treba priznať, že „pohľad do zrkadla nepomáha, ak sa dívame sami a fantazírujeme“. Ale ak sa dívame prostredníctvom niekoho iného, „je to nápomocné, lebo nám povie pravdu“. A nato je nutné „dať sa poznať osobe, ktorá nás bude sprevádzať, odhaliť jej svoje horšie stránky“. Uznať vlastnú slabosť stojí námahu.
Často si ju nechceme pripustiť. Svätý Otec však obracia náš pohľad a vraví, že „krehkosť je v skutočnosti naše bohatstvo. Musíme sa naučiť ju prijímať a rešpektovať, pretože keď ju ponúkneme Bohu, robí nás schopnými lásky, milosrdenstva a nehy. Ak s pokorou spoznáme svoju krehkosť, potom dokážeme lepšie chápať aj druhých“.
SKÚSENOSŤ ODPUSTENIA
Krehkosť nie je prekážka stretnutia s Pánom. Práve naopak. Pápež menuje evanjeliové príklady, ako sa Ježiš približuje k Samaritánke, Zachejovi, cudzoložnici, Nikodémovi, emauzským učeníkom.
Všetci boli zraniteľní, ale „nebáli sa otvoriť srdce Pánovi a zažili skúsenosť odpustenia“. Pomyslime na seba. Vyjasnime si „myšlienky, čo sme prežili, čo hľadáme a čo nás znepokojuje“.
Tu zohráva dôležitú úlohu duchovný vodca, kňaz či laik, ktorý „nenahrádza Pána, ale je po našom boku a pomáha nám rozlíšiť falošné a jedovaté myšlienky a lepšie pochopiť hlas Pána i pokušiteľa“.
DETI JEDNÉHO OTCA
Aby bolo duchovné vedenie plodné, „musíme zažiť synovstvo a bratstvo“; to, že sme bratia a sestry, deti toho istého Otca, prízvukuje Svätý Otec. Najlepším vzorom duchovného vedenia je Panna Mária, ktorá „málo rozpráva, veľa počúva a zachováva v srdci“.
A keď prehovorí, „zanechá znamenie“, ako to opisuje stať z Jánovho evanjelia o svadbe v Káne Galilejskej: „Urobte všetko, čo vám povie.“ Svätý Otec spomenul istú jednoduchú, ale zbožnú babičku, ktorá sa ho pýtala, aké gesto robí Panna Mária. A ukázala ukazovákom smerom od seba.
„Panna Mária vždy ukazuje na Ježiša. Nikdy si nič neberie pre seba.“ V závere pápež František zhrnul cyklus o rozlišovaní. Nazýva ho umením, čo sa dá naučiť, a zároveň darom, o ktorý treba prosiť. „Dôveruj Bohu. Boží hlas upokojuje a uisťuje. Neboj sa.“