Láska vždy ide ďalej

Svätý Otec to vysvetlil na príklade z evanjelia o obrade obetovania. Bol to veľmi dôležitý obrad, ktorý sa nesmel prerušiť. Ježiš však hovorí: „Keď prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom a choď sa najprv zmieriť.“

Potom sa obrad naplní. „Boh nás miluje ako prvý. Nemôžeme oslavovať jeho lásku, ak neurobíme prvý krok k zmiereniu s tými, čo nám ublížili. Len takto dôjde k naplneniu v Božích očiach.“ Bez toho je dodržiavanie prikázaní iba formálne, vonkajšie.

My sa často uspokojujeme s „nevyhnutným minimom“, ale Boh nás pozýva k „maximálnemu možnému“.

Láska ide vždy ďalej. Ježiš nám to ukázal, keď zomrel na kríži a odpustil svojim vrahom. Dal nám príklad, ako sa máme milovať. „Toto je láska, ktorá naplní Zákon, vieru a pravý život.“

Položme si so Svätým Otcom niekoľko otázok: Ako žijem svoju vieru? Je to otázka formálneho dodržiavania alebo príbeh lásky s Bohom? Uspokojujem sa s tým, že nikomu neubližujem, alebo sa snažím rásť v láske k nebeskému Otcovi a blížnym?

O naplnení lásky môžeme rozmýšľať aj v súvislosti s obeťami zemetrasenia v Turecku a Sýrii. „Modlime sa, nezabúdajme a porozmýšľajme, ako im môžeme konkrétne pomôcť.“